Furzeho veci som poprvé počul v polovici roku 2006. Dostal som sa k tomu tak, že som videl basáka 1349 a Pantheon I. (Seidemanna) ako má na sebe triko Furze, takže jednoznačne sa môj záujem vtedy nasmeroval sem, čo to vlastne bude za muziku s takým názvom. Prvé čo mi udrelo do očí jak som otvoril adresár so stiahnutými mp3 boli tie názvy, zvlášť názov "Fresh Tea!" či známe slovné hračky na mňa pôsobili už mierne odchýlene od normálu. Keď som si pustil tie mp3, tak som pochopil, že to nie je o brutalite či skvelom zvuku a hudbu na super koncerty ale vyžívanie sa pre maniakov, ktorí majú radi všelijaké experimenty, ktoré hraničia, resp. už dosiahli aj absurdity (kto by kedy povedal, že môže napr. 4 minúty v BM skladbe gitara hrať takým piskľavým zvukom do toho amatérsky zvuk bicích a škrekot, výkriky, náreky a mňaučanie Furzeho?). Možno by aj koncerty Furzeho vyzerali zaujímavo. Každopádne jeho albumy sú niečo čo black metal oživuje a severskú scénu black metalu, ktorá povädá dodáva novú krv.
|
