Nebýva veľmi zvykom na Morteme, ani na iných zinoch, písanie recenzií na demá. Kapela vás musí naozaj niečím poriadne dostať, aby ste sa prinútili zvýrazniť práve jej demo. Netajím sa tým, že patrím k (dalo by sa povedať, že fanatickým) vyznávačom Wolves in the Throne Room a im podobným hybridno-black metalovým veciam, čo k nám cez oceán doplávajú z Ameriky. A dokonca tieto veci neoficiálne považujem za akúsi novú špecifickú vlnu black metalu, ktorá je od tej európskej odlišná na prvé počutie. Keď sa tento okrajový podžáner okrajového podžánru zrazí s na prvý pohľad nemetalovou DIY, hipster kultúrou, výsledok môže byť vskutku zaujímavý. Navyše s prísľubom na pomerne nekonvenčný zaujímavý produkt. Potom nemám na výber a recenzovanie dema podobnej skupiny je takmer povinnosť. DEAFHEAVEN už hneď v prvej piesni dávajú jasne najavo, ktorá bije. Typická tranzová rytmika a’la už spomínaní WITTR a hlukové, masívne gitarové steny privádzajú vašu myseľ do blaženého stavu, z ktorého vás s realitou spája len adrenalínový rev jedného z protagonistov, ktorého identita rovnako, ako zvyšku kapely, zostáva neznáma. Banda má k dispozícii len niekoľko málo fotiek zo živých vystúpení povaľujúcich sa niekde po internete a len márne by ste niekde pátrali po menách jednotlivých protagonistov .
Rovnako nevypátrateľné sú aj texty skupiny, čiže spolu s identitami členov zostáva v rúšku tajnosti aj lyrika DEAFHEAVEN. Spomínaný rev nejak extra z celkového mixu nevytŕča a je vkusne namiešaný v pomere s ostatnými nástrojmi, čo mi osobne veľmi sadlo. Mám rád keď majú jednotlivé nástroje priestor a môžu dýchať. Keď už sme načali tú produkciu, poďme to dokončiť. Nahrávka má veľmi živý dojem, každý nástroj je pekne zrozumiteľný, aj keď na môj vkus sú obe gitary málo v panoráme a celkovo je zvuk až moc centralizovaný. Nedá mi nespomenúť zvuk gitár, či už akustických (áno, demo obsahuje aj vynikajúce akustické časti), alebo elektrických, ktoré menia svoju farbu počas nahrávky od žhavého, šťavnatého skreslenia, cez jemný drive, až po zahuhňaný moderný fuzz typický pre sludgeové projekty. Jednu drobnosť predsa len vytknnem a tou je agresívne nastavenie kompresora pri masteringu, čo je miestami citeľné najmä pri rýchlejších úderoch crash činelu po sebe a vytvára „bumping effect” (ako keby ste rýchlo točili potenciometrom s hlasitosťou hore-dolu). Nič hrozné to nie je, ale nedalo sa mi o tom nezmieniť. Čo je však dôležité, je celkový feeling z nahrávky a ten je naozaj úplne skvelý! Každý jeden trek na tomto deme: poriadne surový, sofistikovaný útok s tými najvznešenejšími melódiami. Pocit oldschoolového black metalu s experimentálnymi prvkami screamo. Kontrastujúce elementy, ktoré nútia pravého black metalistu nasadiť si okuliare bez skiel a kožák vymeniť za obnosený sveter a naopak. Oba žánre, na prvý pohľad úplne odlišné svety. zdieľajú (väčšinou) rovnaký atmosferický feeling. Prezentovaná štvorica piesní je tak dobre konštruovaná a štruktúrovaná, že každým posluchom sa do albumu viac zaľúbim.
Čo povedať na záver, aby som sa neopakoval. Určite odporúčam všetkým, keď už nič, tak aspoň vyskúšať beztrestne na bandcamp stránke skupiny a prípadne utratiť vaše virtuálne toliare na podporu týchto umelcov. Ešte informácia na záver, niekedy v Apríli kapela chystá vydanie dlhohrajúceho albumu, recenzia vás určite neminie.
