Nestratiť sa v rozľahlom priestore, ktorého koniec nepostrehne ani zmysel toho najbystrejšieho smrteľníka, si vyžaduje obrovskú mieru pozornosti a trpezlivosti. Ruskí prieskumníci hlbokých zákutí spirituálneho nekonečna túto úlohu zvládli s dôstojnosťou a dá sa povedať, že svojmu národu robia česť. Ba čo viac, ABSTRACT SPIRIT sa na tretej platni pokúsili zájsť ďalej než kedykoľvek predtým. Pokúsili sa svojim fanúšikom ukázať aspoň časť hrôz, ktoré na nich číhajú „tam vonku“. Zámer trojici Rusov vyšiel tak na 70 percent. V socializme, kde bolo 137-percentné plnenie plánov na dennom poriadku, by asi neobstáli, no našťastie tieto časy sú už dávno za ni(a)mi. Dnes je pre ich krajinu namiesto spomínaných prkotín dôležitejšie produkovať kvalitný black a doom metal. A treba uznať, že v tomto patrí východná veľmoc medzi špičku. Aj títo Moskovčania produkujú kvalitný funeral doom, ktorému do dokonalosti síce chýba ešte pomerne veľký kus, ale aspoň sa máme od nich na čo tešiť v budúcnosti. ABSTRACT SPIRIT reprezentujú tú živelnejšiu formu žánru, to znamená namiesto brzdenia viac pridávajú plyn. Neviem si pomôcť, ale ich vyjadrovanie mi vďaka zvuku a niektorým nástrojom a postupom vzdialene pripomína dnes už nefunkčný Colosseum. Tempo nahrávky nie je až také pomalé, ako by malo byť a keby sme necestovali v pohrebnom vozni, mal by som proti tejto škatuľke isté výhrady. Skladby ubiehajú svižne, niekedy až symfonicky monumentálne, inokedy so zúrivosťou dravca, ale vyslovene depresívnych, hlboko precítených či smutných pasáží si skoro ani neužijete.
Zrejme v tom bude príčina mojej nespokojnosti. Uvítal by som viac trúchlenia, ktoré by vhodne vyvážilo kozmické napredovanie. Nahrávke by určite neuškodilo striedanie nálad, pretože mám pocit, akoby Rusi našli jedinú (ne)objavenú dimenziu a v nej sa na dlhočizný čas zabývali. Nepoteší ani násilné vyvíjanie tlaku na poslucháča k tomu, aby bol z celého počínania kapely smutný. Bohužiaľ, hudobníci nenačreli dostatočne hlboko do tajomstiev kozmu a nepriniesli emócie, bolesť, strach. Vyvolali pocit úzkosti, to uznávam, ale na ďalšie negatívne aspekty kozmických sfér si musíme počkať až na ďalších albumoch.
Aby som len nekritizoval, vyzdvihujem plynulosť, s akou sú jednotlivé skladby pospájané. Človek má pocit, že počúva jednoliatu 70-minútovú masu krásne pochmúrnych tónov. Výborné je, že monotónnosť tu nestretnete, riffy sú nápadité, použitie huslí, keyboardov a dychových nástrojov tiež dodáva nahrávke istú pestrosť. Hneď v úvode ste vyzvaní, aby ste zavreli očné viečka a poddali sa žánru, tak podceňovaného a milovaného zároveň. Prvá polovica platne, ktorú tvorí trojica skladieb je obsahovo bohatšia. Po krátkom interlúdiu v strede už je nápadov pomenej a človek si znenazdajky začne preklikávať internetové stránky alebo pozerať do plafóna. Záver tvorí titulná skladba, oživená bolestivými výkrikmi obetí, prepadávajúcich sa v tmavom nekonečnom priestore. Ich nárek vyvoláva stiesňujúci pocit, ale ak si poslucháč uvedomí, že to mučenie si možno spôsobili svojimi hriechmi, až tak bolestivo to neprežíva.
Sympatickí cudzinci z východnej krajiny dnes majú za sebou trojicu nahrávok. V ničom prevratných, ale na vypočutie vcelku zaujímavých. Nielen v tomto, ale aj v hudobnom smere je podobnosť s fínskymi Colosseum priam hmatateľná. Rozdiel spočíva iba v tom, že mraziví Fíni svoju púť ukončili a ABSTRACT SPIRIT majú šancu pokračovať a priniesť do žánru nové prvky, ktoré by ich odlíšili od masy. Verím, že v budúcnosti sa od nich dočkáme progresivity a ak by to predsa len nevyšlo, na funeral doomovej scéne aspoň pribudne ďalšia pevná istota. I to sa v živote cení.
