IKUINEN KAAMOS som objavil úplne náhodou, začiatkom roku 2007. Na nejakom, teraz už zabudnutom blogu som čítal top albumy roku 2006 pre dotyčného blogera a zaujal ma cover. Jednoduchý, pochmúrny obraz, znázorňujúci lesnatý kopec, na ktorom stoja dve postavy pri vztýčenom kríži. Hudobne som nevedel čo očakávať, keďže žiadny opis hudby sa na blogu nenachádzal, tak som porušil na pár hodín zákony a zaobstaral si „The Forlorn“. To čo nastalo potom zažívam málokedy... a zaujímavý cover bolo to posledné, na čo som myslel.
IKUINEN KAAMOS vychádza z black metalu, avšak black metalovou kapelou by som ich nenazval. Textovo je to úplne inde ako kážu normy tohto žánru a navyše obsahuje niečo veľmi nečakané. K tomu sa dostanem neskôr, keďže mám záujem najprv v skratke opísať celý koncept albumu. „The Forlorn“ je príbeh. Príbeh posledných dní života starca, ktorý je prenasledovaný niečím pochmúrnym zo svojej minulosti. Ako sa aj samotný príbeh odohráva v jesennom prostredí, tak isto sa aj starcov život nachádza v období pred príchodom zimy. Padajúce lístie, vietor a dážď, ticho, prázdny dom a úplná samota. Presne do takéhoto prostredia je zasadený jeho príbeh. Ešte som nespomenul dva hroby. Jeden pre jeho ženu a druhý pre dieťa. On sám bol tým, kto svoju rodinu pripravil o život a teraz je prenasledovaný vinou. Od začiatku príbehu sa dáva tušiť, že zbiera silu aby bol schopný ukončiť svoje utrpenie... Či to dokázal, si už zistite sami.
Takže poďme k hudbe. Bol som prekvapený, aký agresívny materiál IKUINEN KAAMOS pripravili. Ak by som mal ich hudbu.. teda ich black metalovu časť k nejakej kapele prirovnať, z nejakého dôvodu sa mi v hlave vždy vynára Dawn. Kto ich nepozná, hrajú veľmi melodický, ale rovnako agresívny rýchly black metal. Ďalšiu vec, ktorú majú podobnú s Dawn je atmosféra a aj dĺžka skladieb. „The Forlorn“ tvorí 5 skladieb presahujúcich 50 minútovú stopáž. Avšak, tak ako Dawn nenudí a tak ako Dawn, je to to neuveriteľne prehliadaný album/kapela. V žiadnom prípade nechcem aby ste si mysleli, že sú rovnaké. Sú to kapely, ktoré textami stoja míle ďaleko od seba a hudobne, dá sa povedať tiež. Opisujem pocit, ktorý vo mne vyvolávajú blackove pasáže „The Forlorn“. Na rozdiel od Dawn, ktorý je čistá mizantropia, „The Forlorn“ je veľmi ľudský a v tom je ich najväčší rozdiel.
Teraz sa však dostávame k tej nečakanej časti, ktorú som spomenul skôr a ktorá tieto dve kapely podstatne rozdeľuje po hudobnej stránke. IKUINEN KAAMOS do svojej hudby zakomponovali progresívny death metal. Michael Akerfeld z Opeth v jednom zo svojich rozhovorov (bonus materiál k DVD „Lamentations“) spomínal, že nasledujúci album bude inšpirovaný/ovplyvnený black metalom. No, neviem ako vy, ale ja na „Ghost Reveries“, ani „Watershed“ a už vôbec nie na „Heritage“ ani náznak black metalu nepočujem. Nápad to bol zaujímavý, žiaľ ostalo len pri slovách.
„The Forlorn“ však kombinuje švédsky melodický black metal so švédskym prog. death metalom v štýle Opeth a robí to výborne. Album začína smutne, akusticky/atmosféricky, akýmsi introm obsiahnutým v prvej „Fraility“ po ktorom sa hneď rozbieha nekompromisne v agresívnom štýle, ktorý mu dominuje. Neboja sa použiť pomalšie pasáže a náhle zmeny tempa ako napríklad v skladbe „Grace“, kde po dlhšom akustickom intermezze nastúpia s neopísateľne smutným ale agresívnym nápadom, ktorý ma pri počúvaní úplne zmrazí a vyženie všetku pozitívnosť. A ďalšia zmena nastane pri akomsi „opeth/black metalovom“ zakončení skladby. GENIALITA.. žiadne iné slovo sa tu nedá použiť. Nebudem sa detailne rozpisovať o každej kompozícii, každá má svoje silné miesto a každá z nich má svoje výnimočné momenty. V skratke rovnomerný, vysoko kvalitný materiál, s veľmi silnými pasážami, ktoré ho kvalitatívne posúvajú ešte o kus vyššie a robia ho o to zaujímavejším.
Osobne ma celý album drží v nepokoji, má veľmi pochmúrnu, až doomovu atmosféru a až keď sa dočkám konca, konečne nachádzam pocit uľavy. Nechápte ma ale zle. Negatívne pocity a ten nepokoj majú v sebe istú krasu. A v žiadnom prípade nechcem, aby to bolo inak pri počúvaní tohto diela. Som presvedčený, že nie veľa kapiel dokáže skombinovať takú dávku agresie, smútku, melanchólie a krásy, podporovanú zaujímavým príbehom s perfektnými textami.
Vokálne sa tu nedejú žiadne experimenty(čistý vokál nájdete až na nasledujúcom počine). Na „The Forlorn“ sa strieda blackovy škrek, cez hlboký growl, všetko nafrázované tak, aby to dokonale pasovalo k jednotlivým pasážam a zmenám v skladbách. „The Forlorn“ bol vydaný dnes už neexistujúcim(teda pokiaľ viem) Descent productions a nie je tak jednoduché si ho zaobstarať. Odporúčam ale každému, kto má rád doom, prog. ale aj black metal aby si ho niekde vypočul. Verím, že nebudete ľutovať!
IKUINEN KAAMOS si svoje s Descent prod. vytrpeli (nasledovník „The Forlorn“ mal byť vonku dávno pred rokom 2010, čo bol aj dôvod, prečo kapela zavesila EP „Closure“ na internet) a po 4 rokoch vydali „Fall of Icons“, ktorý beriem ako diskutabilný. Hudobnú kvalitu má, ale pri porovnaní so svojim starším bratom podstatne zaostáva. Určite ale neplánujem na túto bandu zanevrieť, lebo u mňa zanechala významnú stopu. Uvidíme, čo prinesie budúcnosť.
