 Kto pri vydaní „Confessions d´un Voleur d´Ames“ predpokladal, že produkcia ďalšieho albumu z hudobnej dielne Jerome Reutera nepotrvá dlho, predpokladal správne. Hyperaktívny Luxemburčan má totiž na konte ďalšie dielo, ktoré nekompromisne prevalcovalo akékoľvek očakávania. Po nie najvydarenejšom vystúpení na pražskom dark:live:feste a vypočutí si menej kvalitných ukážok na myspace som mal, priznám sa, rozporuplné pocity. Avšak to, čo nasledovalo po pár minútach od pustenia „Masse Mensch Material“ bolo pre mňa doslova šokom.
Ak by existovala biografia Rome, zrejme by ste v nej mnoho informácií nenašli. Tento projekt vznikol zhruba pred troma rokmi a aj vďaka ochote a prezieravosti Cold Meat Industry ho čakal doslova raketový štart priamo medzi jeho smotánku. CMI boli totiž jediní ochotní úprimne sa zaujímať a vraziť peniaze do tohto ešte vtedy takmer neznámeho jednočlenného projektu z akejsi malej krajinky západnej Európy. Prečo ? Akokoľvek sa teraz na staršie nahrávky Rome pozerám, doslova z nich srší potenciál. Jerome zrejme vedel, čo robí, keď zanechal svojho pôsobenia v rôznych punkových a rockových kapelách (mimochodom, moc sa tým nechváli) a vrhol sa nato, čo ho skutočne bavilo. Zbavil sa bariér postavených z princípov kolektívneho komponovania hudby a založil si vlastný projekt pomenovaný, ako inak, po sebe samom (názov Rome vznikol z posledných 4och písmen Jeromeho mena. Jeho záujem o históriu mu však domyšľavo dal aj ďalší rozmer). Vďaka vtedy novonadobudnutej absolútnej neobmedzenosti a nezávislosti od druhých sa rozhodol dať priechod niečomu, čo tu nielen v tých časoch takmer nebolo.
Zaujímavá a netradičná fúzia neofolku, martial industrialu, na novom albume už aj dark ambientu, charakteristická svojimi takmer popovými melódiami pridelila Rome nezameniteľnú vlastnú tvár. Pochopiteľne, dosiahnutie mét najvyšších a vypilovanie jednotlivých prvkov do dokonalosti si vyžiadalo určitý čas. Ten sa však v tomto momente javí ako dostatočný a nový album „Masse Mensch Material“ mi s každým posluchom vyráža dych. Už v prvých momentoch ma uchvátil jeho neskutočne masívny a dokonalý, živý zvuk, ktorý zrejme ocenia hlavne poslucháči s kvalitnejšou aparatúrou. Aj vďaka nemu môžu vyniknúť jednotlivé mnohopočetné a oživujúce hudobné plochy. Teda práve to, čoho absenciu by som predchádzajúcim albumom tak trochu v kútiku duše vytkol. Predsalen, dve gitarové linky a basa spravili svoje, hudba Rome teraz pôsobí oveľa plnším dojmom a zároveň ponúka túžobnú väčšiu rozmanitosť. Tej sme sa v jednom zo songov dočkali aj pri vokálnej stránke, ktorá si všeobecne udržala svoj klasicky vysoký štandard. V strednotempových skladbách pôsobí čistý vokál v kombinácií s hrou na španielku, či na bubny omamne a paralyzujúco. Celý album je prepletený dark ambientnými samplami alebo zopár útržkami z filmov, ktoré už beztak hlbokým textom v angličtine, francúzštine a nemčine dodávajú dušu. Na druhej strane, možno aj vďaka nim sa mi 45minútová stopáž albumu zdá prikrátka. Po tak silných skladbách aké album obsahuje sa tomu vlastne ani veľmi nečudujem, tak intenzívneho zážitku si telo jednoducho žiada viac.
Čo povedať na záver ? Azda len toľko, že „Masse Mensch Material“ predstavuje suverénny vrchol doterajšej tvorby Rome. Jeho silná kompozičná stránka takmer nemôže neosloviť širšie spektrum poslucháčov a nepochybujem o tom, že zhrnie z veľkej väčšiny len pozitívnu kritiku.
|
