Debutový album KRALLICE z minulého roku s rovnakým názvom, ako samotná kapela: “Krallice” bol pre mňa jedným z vrcholov nazvime to, že moderného black metalu. Avšak nejakým nedopatrením sa stalo, že ušiel pozornosti nášho webzinu. Ja som sa pripojil k mortem v čase, keď už by recenzia na danú dosku aktuálna veľmi nebola, ale šetril som si ju pre prípad, že by nebolo čo nového recenzovať. Šetril až do tej doby, pokým KRALLICE nevydali novú dosku a všetko ostatné muselo ísť bokom. Milý čitateľ, posaď sa na chvíľu v tejto unáhlenej dobe a prečítaj si moju recenziu, aj keď bude presahovať nepísané limity pre dĺžku, bude to stáť (dúfam) za to.KRALLICE pochádzajú a Ameriky a štýlovo sú veľmi často prirovnávaní k mojim obľúbencom WOLVES IN THE THRONE ROOM a ku kapele WEAKLING, ktorá po svojom debute “Dead As Dreams” a možno aj vďaka akémusi rúšku tajnosti, ktoré túto bandu obklopovalo, nadobudla takmer instantný štatút kultovosti. KRALLICE chtiac, alebo nechtiac vychádza z týchto dvoch skupín, ale zároveň ich hudba je tak prudko originálna, že sa nedá hovoriť o nejakom kopírovaní, alebo nebodaj vykrádaní. To vôbec nie.
V KRALLICE sa zišla partička muzikantov, ktorí sú známi zo scény, ktorá toho až tak veľa spoločné s black metalom nemá. Mick Barr (OCRILIM, ORTHRELM....), Colin Marston (GORGUTS, DYSRHYTHMIA, BEHOLD... THE ARCTOPUS, BYLA...), každý z členov KRALLICE má toľko projektov, že len ťažko by sa dal medzi nimi jednoducho nájsť nejaký žánrový prienik. Jedna vec čím sa vyznačujú členovia KRALLICE je absolútna kontrola nad svojimi inštrumentami, ktoré zvládajú úplne bezchybne, s maximálnou technickou precíznosťou a KRALLICE, ako celok má jedinečný, neskutočne originálny a perfektný kompozičný talent.
Poďme sa teda pozrieť na novinku “Dimensional Bleedthrough”. Od radosti ani neviem, kde vlastne začať. Rok 2009 bol naozaj plodný a vyšlo veľa vynikajúcich titulov. Či už od kapiel, ktoré majú dlhodobú viac-menej pozíciu na scéne a sú tzv. kultové, prípadne kapely, ktoré nepatria ku “komerčným” špičkám, ale napriek tomu sa im podarilo vytvoriť album, ktorý kope rite hocikedy si ho pustíte. Mňa takto veľmi zaujali toho roku možno tak štyri albumy, aj by som ich mohol vymenovať, ale to je teraz bezpredmetné. Podstatné je, že “Dimensional Bleedthrough” by som osobne zaradil niekde medzi tieto klenoty a možno aj trocha vyššie. Milujem pocit, keď je niečo tak dobre, že sa mi až slzy tlačia do očí.
Veľmi veľa kapiel má v piesni zopár zaujímavých motívov, medzi ktorými sa nachádza len výplň. V hudbe KRALLICE sa nenachádza nič podobné ako výplň, nič tam nie je zbytočné, nič netvorí len akúsi kulisu. Všetko má svoje pravé miesto, svoj zmysel opodstatnenie.
Väčšinu kompozícii tvoria tremolo riffy servírované s neskutočnou energiou, razanciou a povedal by som, že až priam v matematicky presnej harmonickej symbióze. Na albume sa prakticky nenachádza moment, kedy by obidve gitary hrali “to isté”. Možno miestami, keď vytvárajú monotónne tranzové hlukové steny, spoza ktorých počuť len melodické linky basgitary a možno ešte tak nanajvýš môj oslavný rev, keď zhypnotizovaný počúvam záverečnú 18 minútovú “Monolith Of Possesion”. Keď už som načrel tému ohľadom melodických liniek, tak veľmi často hrajú všetky tri nástroje tri rôzne melódie, ktoré sú cez seba prelievajú a v každom časovom okamihu sú harmonicky úplne presne zladené, čo hraničí takmer s geniálnosťou. Už len pre kompletnosť treba doplniť, že dokonalú súhru nástrojov doplňuje miestami Mickov precítený, adrenalínový rev. Zámerne som napísal miestami, pretože vokál vôbec nie je vec, na ktorej by KRALLICE stavalo. Dostáva, rovnako ako aj na debutovom albume, len veľmi malý priestor. Jediná vec, o ktorej KRALLICE ide, je hudba samotná, o čom svedčí aj fakt, že aktéri serú na nejaký ten black metalový image, prípadne možno na nejaké tie pódiové serepetičky a podobne. Fakt, že nechávajú hovoriť za seba predovšetkým hudbu mi príde osobne veľmi sympatický.
Zvuk, ktorý prináša “Dimensional Bleedthrough” je dosiahnutý pomocou skreslenia z (mojich obľúbených) lampových aparátov, vďaka ktorým nie je výsledný zvuk gitary reprezentovaný tzv. úplným syntetickým “vysávačom”. Gitary sú samozrejme dosť skreslené na to, aby vytvárali dostatočný tlak, avšak v konečnom dôsledku krásne čitateľné. Na kvalitnej aparatúre, alebo na lepších sluchátkach môžte prakticky vidieť pred sebou každý pražec, ktorý gitarista práve stíska. Zvuk basy je vo výsledku mierne skreslený, avšak všetko je v miere únosnosti. Distortion na base ja teda naozaj nemusím.
Viac sa už snáď nová nahrávka od KRALLICE vychváliť nedá. Použijem možno ešte jedno recenzenské klišé: Nemá význam písať o jednotlivých skladbách... Ono naozaj nemá. “Dimensional Bleedthrough” je jeden kompaktný takmer 80 minútový celok, pričom tento dojem umocňuje aj fakt, ž jednotlivé skladby sú medzi sebou “pospájané” gitarovým hlukom a veľkou porciou spätnej väzby, ktoré podľa mňa robí album ešte viac živším. Nový KRALLICE je niečo úžasného a vydržal som ho počúvať neustále takmer tri týždne a v podstate ešte stále počúvam. Absolútne nič iné som nemal potrebu vyhľadávať, nič iné mi nebolo treba, keď som mal toto. Ešte nikdy som nedal ničomu na morteme 10 bodov a neviem, čomu inému by som ich mal dať, ak nie práve “Dimensional Bleedthrough”. Moja hlboká poklona.
