 Tak, a máme tu opäť Kataxu, ale tentokrát poslednú vec, Hunger of Elements. Keď som sa pýtal, kto bude robiť túto recenziu, bolo mi povedané, že akosi nikto nevie nájsť tie správne slová na vyjadrenie svojich pocitov k tejto nahrávke. Neviem, najprv som to zobral ako žarť, pretože tento album je naozaj skvost, no po opätovnom vypočutí HoE som zistil že naozaj nájsť tie správne slová na opísanie toho čo z tejto nahrávky ide je veľmi ťažké. HoE, ako posledný album kapely Kataxu, ma na plnej čiare odrovnal. Možno sa vám to bude zdať až príliš emotívne, ale je to tak.
Úvodná skladba Vás o tom úplne utvrdí... Jej názov je In My Dungeon! Trinásť minútová nádherná skladbá plná prepracovaných riffov. Po nádhernom úvode prichádza In Arms of the Astral World a musím uznať, že tak dobrý ambient som už dávno nepočul. Nádherné zvuky klávesu sa Vám vnárajú do vašej šedej mozgovej kôry, kde vytvárajú neskutočné obrazy vo fantázii. Musím uznať, že Roots Thunder je vynikajúci album, ale HoE ho o dosť prekonalo. Tretia skladba je blackovejšieho rázu, no moje sympatie viac a viac rastú. Zvuk je veľmi dobrý, čistý, žiadny šum ako na Roots Thunder. Klávesové linky v pozadí dotvárajú geniálnu atmosféru a vynikajúce nápady z Piateho hlavy Vám útočia priamo na vaše ušné bubienky. Štvrtou skladbou je NightSky, opäť klávesovka a ďalšia jedinečná vec na albume.  Nechávam sa únášať ladnými tónmi klávesov do nočnej krajiny lesov plnej temných zákutí, kde Vás pozorujú červené oči lesnej zvery a vy v chladnom vzduchu svojej pary vidíte nebo posiate trblietajúcimi sa hviezdami. Nádherné, proste nádherné, toto vo mne evokuje skladba NightSky. The manifesto of the unity je v poradí piata skladba. Príjemná vybrnkávačka na úvod, v pozadí klávesy a hutné zvuky gitary prerážajúce ticho po predchádzajúcej ambientovej skladbe. Manifesto končí a prichádza čerešnička na torte v podobe The Breath of Atlantis. Čo povedať, no zase padám do kolien, už asi po šiesty krát. Nebudem to tu už vypisovať čo sa mi honí hlavou pri počúvaní tejto skladby ale je to neskutočné.
Čo povedať na záver? Nemám slov....... Rozhodne doporučujem každému. Pokial si Vás tento album natoľko nepripúta tak ako mňa, určite Vás zaujme a strávite pri ňom 48 minút počúvania kvalitnej muziky. Pokial ste však človek, ktorý nemá rád kláves v BM, nestrácajte čas a neberte tento klenot poľskej scény do svojich rúk.
|
