 Horna... Vhodnejší názov pre túto fínsku hordu si ani nedokážem predstavit.
Ich muzika, ktorú produkujú už celých 13 rokov sa skutočne dá opísat
jednoducho - peklo.
Maloktorá kapela sa môže pochválit takým množstvom nahrávok, škoda len, že ich kvalita je tak trochu kolísajúca. Ja osobne mam Hornu naozaj rád, kvoli hudbe, ale aj postojom k scéne a muzike, ktorú milujú. Posledný radový album "Ääniä Yössä" bol (nielen) pre mňa trochu sklamaním a tak som skutočne s napätím očakával novinku, či sa to pekelníkom podarí "napraviť". Podarilo...
"Sotahuuto" je podľa slov samotných členov kapely akýsi "tribute" kultu menom Bathory bez jediného coveru a mne neostáva nič, než s tým súhlasiť, zámer im vyšiel... Skutočne, od prvých tónov zacítite black metalový prelom 80-tých a 90-tých rokov a špinavý "skúšobnový" zvuk tento dojem len umocňuje. Hudba tejto kapely naštastie nikdy nestavala na krystaľovo čistom zvuku, či modernosti, jej sila je ukrytá niekde inde a myslím, že to ani nemusím veľmi
rozpisovať..
Čo mňa pomerne zaujalo, je netradičné rozdelenie albumu z pohľadu rýchlosti. Kým prvým piatim skladbám na albume vládne pomalé, či "skočné" stredné tempo, zvyšné štyri patria medzi tie rýchlejšie. "Sotahuuto" v sebe skrýva ohromnú energiu, ktorá spolu s chytľavosťou
pomerne jednoduchých skladieb tvorí naozaj silný materiál. Ano, jednoduchosť... Páni z Horny nepochybne vedia, že práve v nej je sila, svoju muziku zbytočne nekomplikujú,
poznať však, že muzikanti su to skvelí a svoje remeslo robia sakra dobre!
Je úžasné, že každá skladba ma v sebe niečo veľmi silné, niečo čo núti k opakovanému posluchu a napriek svojej ortodoxnosti nezlieva sa to všetko v jeden monotónny celok.
Musím vyzdvihnúť vokálny prejav pána Corvusa; mnoho fanúšikov smútilo pri odchode Nazgula a dodnes kolujú scénou dohady, ktorýže spevák k Horne pasuje viac. Mna Corvus týmto albumom definitívne presvedčil o svojích kvalitách, jeho prejav je svojim spôsobom výnimočný a výborne dotvára atmosféru rôznymi neľudskymi hlasovými polohami.
Priznám sa, že som dost dlho uvažoval, čo nahrávke vytknúť...nenašiel som nič. Neviem či je to mojou nekritickosťou k tejto kapele, (faktom je, že viacmenej im "žeriem" skoro všetko, čo vydali), alebo som jednoducho atmosférou a celkovým dojmom zo "Sotahuuto" nadšený...
Myslím však, že moje nadšenie bude zdielať vela fanúšikov black metalu starej školy.
Rozhodne si preto tento album zaobstarajte a dajte mu čas. Odmení sa vám svojou výnimočnosťou, ktorú určite skôr či neskôr v tomto "Bathory tribute" odhalíte.
|
