Hlavným mužom stojacim za týmto zaujímavým švédskym projektom je Mika Pesonen (mimochodom vášnivý vyznávač Vodky Konskenkorva, tiež zakladateľ blackmetalovej kapely The Black z roku 1991) a spolu s ním zopár „miestnych alkoholikov“. Jedným z nich je aj Peter Bjärgö, známy hlavne z pôsobenia v projekte Sophia, či Arcana. Vrátim sa k pôvodu kapely, často krát sa totiž mylne uvádza Fínsko. Mika je rodený Fín a taktiež texty Karjalan Sissit sú myslím výlučne v jazyku fínskom. V 13tich rokoch sa však spolu s otcom odsťahoval do Švédska a myslím, že prijal aj švédske občianstvo. V každom prípade je to miesto jeho súčasného pobytu, rovnako ako aj viac-menej utajeného zvyšku spolupracovníkov Karjalan Sissit, zrejme nevedomky pomáhajúcich mu pri tvorbe intier (mimochodom Mika sa v jednom interview vyjadril, že jeho snom je spolupracovať s pánom Hasselhoffom .. údajne však pije až príliš veľa).
Full throttle to the Esso bar to drink the last pints
Perkele, I'm not going to die in a gray chamber with my mouth dry
Po hudobnej stránke sa jedná s „Tanssit on Loppu Nyt“ o ďalší hudobný posun vpred v podaní tohto svojského projektu. Od viac vojensky ladeného „Miserere“, prostredníctvom ktorého Karjalan Sissit hľadal svoju vlastnú tvár, sa cez veľmi dobrý album „Karjalasta Kajahtaa“ podarilo s tým novým vybrúsiť akýsi hudobný diamant po stránke hudobnej i koncepčnej. Posledný album so sebou priniesol zopár zmien. Najnápadnejšou bol asi luxusný A5 formát obalu tohto CD spolu s jeho 12stránkovým bookletom. Hudba na albume je prepracovanejšia, aj keď sa stále jedná o mix neoklasiky, martial industrialu, noise, dark ambientu a power electronics (podotýkam, že Karjalan Sissit sa myšlienkovo nespája so žiadnou ideológiou, jedná sa skôr o akúsi obdobu cryptofašizmu). V industriálnych pasážach je cítiť priznaná inšpirácia od In Slaughter Natives, ostatné prvky ale znejú bezpochyby originálne. Vokálna stránka je opäť a klasicky veľmi imperatívna, občas využívajúca hovorenú reč. Na albume je hneď niekoľko intier, jedná sa o nahrávky Aake Kalliala, známeho fínskeho komika, parodujúceho zmätenosť starých ľudí. Ďalšie sú tvorené fínskymi evergreenmi, ktorých autorov sa mi nanešťastie odhaliť nepodarilo. Za zmienku však stojí spomenúť, že Karjalan Sissit nevyznieva až tak komicky, keď si odmyslíme niektoré zo spomínaných intier. Hudba pôsobí skôr vážne, úprimne, nekompromisne, miestami je plná agresie a nenávisti. Má skutočný náboj. Naopak, v istých momentoch vytvára predstavu tichého, depresívneho rána s prázdnou fľašou Koskenkorvy v ruke. „Tanssit on Loppu Nyt“ je teda plný atmosféry a povedzme si úprimne, aj emócií – nech už sa pod nimi chápe čokoľvek.
Karjalan Sissit so sebou prináša netradičný posluch a pútavú, vťahujúcu atmosféru. Dobrou správou (teda aspoň pre priaznivcov) je ohlásené vydanie DVD na koniec tohto roka zachytávajúce jeden z mála koncertov tejto formácie. Nový album by mal uzrieť svetlo sveta budúci rok. Perkele, neskrývam očakávania a nadšenie!
