Túto kapelu som nespomenul len tak, cítim totiž v hudbe vlčích Američanov a anglických A Forest of Stars určité paralely a celkovo ich tvorba vo mne vyvoláva miestami dosť podobné pocity.
Táto nahrávka nie je na jedno vypočutie, to ani náhodou... napriek tomu pevne verím, že už pri jej prvotnom počúvaní začne účinkovať ono „psychedelické kúzlo“, či je to skôr jed ? Ťažko povedať...každou ďalšou minútou sa vám však bude rozlievať v žilách väčšou intenzitou, prestanete vnímať realitu a ponoríte sa do sveta, v ktorom vám štyri kreatúry postupne odhalí päť príbehov plných melanchólie, zloby, temnoty, šialenstva, ale aj nádeje v dobro, ktoré však tak či tak pohltí ničota...
Tých z Vás čo o tejto horde nikdy predtým nepočuli, možno zaskočilo slovné spojenie „psychedelické kúzlo“. Samotná kapela totiž svoju tvorbu označuje podivným termínom „psychedelický black metal“ a skutočne by ste len veľmi ťažko hľadali vhodnejšiu škatuľku kam by ste túto šialenosť zaradili... Aj keď by sa tu určite našlo ovplyvnenie aj inými, nie metalovými žánrami. Čo Vás sto percentne upúta, sú od začiatku až do konca albumu sa nesúce nádherne znejúce tóny huslí, alebo violy ? Nie som si celkom istý, o ktorý z týchto nástrojov ide, každopádne zohráva veľmi dôležitú úlohu v tejto hudobnej šialenosti a spolu s píšťalou a klavírom sa úžasným spôsobom pohrávajú s atmosférou, emóciami a tvoria zaujímavý a krásny kontrast k onej čierno-kovovej zložky hudby. Každá skladba je úplne odlišná než ostatné a každá z nich v sebe ukrýva toľko melódií, nápadov a atmosféry, že snáď ani nie je možné aby si vás „The Corpse of Rebirth“ nezískal. Určite k tomu prispieva aj dĺžka jednotlivých skladieb, keď len jedna z nich nedosiahla hranicu desiatich minút, titulná skladba „God“ končí takmer na sedemnástej minúte.
Ak vás zaujíma inštrumentálna úroveň nahrávky, ani tu nemôžem písať ináč ako v superlatívoch...každý nástroj tu má svoje miesto, všetky sú si rovnocenné, ale vždy keď majú vyniknúť tóny jedného nástroja, ostatné sa stiahnu do úzadia...napr. v asi polovici skladby „Male“ nastane priam hrobové ticho a z pozadia sa postupne vynorí akustická gitara, aby ju v zapätí nahradila husľová pasáž doprevádzaná válivým tempom bicích a skoro záhrobným murmurom. Spev vôbec je taktiež veľmi dôležitou zložkou albumu, nájdete tu dva mužské a tiež občasný ženský vokál. Takmer celým albumom vás však najmä bude sprevádzať hlas pána s pseudonymom „Mister Curse” a jeho hlas nie je o nič menej šialený ako samotná muzika, mení rôzne polohy a skvelo dokresľuje atmosféru každej skladby.
Už niekoľko dní som omámený týmto skvostom a myslím, že tento stav album „The Corpse of Rebirth“ nenavodil len mne. Svojou originálne pojatou muzikou preplnenou atmosférou a emóciami si určite získa nejedno „potemnelé“ srdce.
