Jani (Skepticism)
Prosím čitateľov, aby brali tento názor ako môj vlastný, nepovyšovali ho na úroveň stanoviska kapely.
V prvom rade treba spomenúť fakt, že internet je jeden úžasný propagačný nástroj ako pre kapely, tak aj pre vydavateľstvá. Dnešné technológie sú tak lacné, že si aj malá kapela môže doma nahrať album a potom ho rozšíriť po celom internete. Niečo podobné bolo pred 15 rokmi nemožné. V súčasnosti je tiež oveľa ľahšie nájsť si kapely žánrového zaradenia, ktoré Vám vyhovuje. Počúvanie skladieb rôznych interpretov nebolo nikdy ľahšie ako teraz, v dobách myspace a iných internetových komunít. Ako tu už viacmenej bolo naznačené, rozširovanie bezplatných mp3jek je teda ako keby self-promotion zdarma, ale moje osobné presvedčenie znie skôr tak, že ak máte skutočne radi nejakú kapelu, mali by ste ju podporiť kúpením či už CD, trička alebo len jednoducho prítomnosťou na jej koncerte. V opačnom prípade sa kľudne môže stať, že na to jednoducho zanevrie a potom môžete viniť len seba. Najväčší hnus, ktorý som doteraz videl sú stránky predávajúce skladby v mp3 formáte, založené na nejakých lokálnych pseudoprávach nerešpektujúcich žiadny copyright.
Aby som to zhrnul, internet je výborným komunikačným a propagačným prostriedkom, ale vydavateľstvá a kapely jednoducho potrebujú nejaké peniaze, aby mohli pokračovať v tom, čo robia.
Greg (Esoteric)
V skutočnosti podobnú činnosť ani striktne neodsudzujem, ale ani neschvaľujem. Je to taká šedá zóna majúca rovnako výhody ako nevýhody. Záleží dosť na tom, čo ste za kapelu a v akých podmienkach existujete. Neznámym kapelám to pomáha dostať sa do povedomia a pre tých na druhej strane spektra to nie je také lukratívne. Vždy tu bolo a bude určité percento ľudí, ktorí si chcú Vaše CD kúpiť stoj, čo stoj a tiež takých, ktorí hudbu počúvajú bezstarostne, odhliadnuc od toho, že tým svoju kapelu vlastne ochudobňujú. Je to v podstate na individuálnej voľbe poslucháča, ktorým smerom sa vyberie.
Keď sa pozriete na súčasnú generáciu a jej postoje, pri predstave tých nasledujúcich možno ľahko predpovedať, že sa takéto šírenie hudby stane ešte populárnejším, rozšírenejším a teda aj akceptovanejším. Obrovský paradox je ale ten, že pokiaľ nejaká kapela rozšíri svoju hudbu po internete oveľa viac ako tie z nich, ktorých dominantou je skôr predaj, mali by mať logicky viac návštevníkov na svojich koncertoch. Skutočnosť však vyzerá obvykle inak.
Fiar (Foscor)
Myslím, že celá problematika začala niekedy v období nahradzovania klasickej poštovej komunikácie e-mailovou. Mnohé veci sa zmenili a neustále vyvíjajú dopredu, podmienky sa zlepšujú. Už to nie je len o webstránkach, magazínoch a podobne. Kapely majú svoj osud pevnejšie v rukách vďaka Myspace-u a to úplne zadarmo. Za zmienku stojí, že to takto robí každý, či kapely, vydavateľstvá, médiá alebo poslucháčí, ktorí sa tak ľahšie a rýchlejšie dostanú k danej kapele. Masívne sťahovanie hudby len odhaľuje problémy, ktoré má množstvo menších vydavateľstiev s následnou produkciou nových a nových nosičov.
Ako vidím vec ja z pohľadu kapely ? Pred 10timi rokmi mohla skupina ako sme my predať tak 6000 albumov už len kvôli malému počtu podobných vecí na scéne. V súčasnosti sa tieto čísla pohybujú tak okolo 2000 vrátane re-edície a hovorí sa pritom o úspechu. Na druhej strane, tisíce stránok umožňujúcich sťahovanie alebo posluch hudby zároveň dávajú začínajúcej kapele šancu dostať sa do hlbšieho povedomia, nadviazať kontakty a podobne. To však ide dobre len s predpokladom kvalitnej hudobnej produkcie.
Či som pre alebo proti ? Som absolútnym odporcom ľudí, čo sťahujú hudbu len preto, aby si zvýšili svoje ego a predĺžili list mp3 albumov, ktoré vlastnia. Nepáči sa mi tento prístup nedoceňovania ťažkej práce hudobníkov a jazyka, ktorým sa vyjadrujú. Naštastie je tu ešte koncertovanie, pri ktorom svoj osud kapela priamo ovplyvňuje vlastnou, spontánnou show. Samozrejme, že by sme si mohli želať zarábať svojou hudbou ťažké peniaze, ale práve sťahovanie hudby nám to neumožňuje. Hádže špinu na všetku našu ťažkú prácu, pokiaľ neslúži ako predzvesť nákupu albumu. Docenenie hudby si predsa vyžaduje zdravý rozum a poznanie, ktoré neplynie z povrchného sťahovania.
Fenriz (Darkthrone)
Nestačí, keď poviem, že som si tento víkend objednal 7 originálov ? Ak to niekoho zaujíma, tak samé pecky z 60tych a 80tych rokov.
Myslím, že sťahovanie je OK len pri mŕtvych kapelách. Pokiaľ sú daní hudobníci ešte aktívni, jedná sa prakticky o kradnutie. Najdôležitejšie je však šírenie hudby. Všetky veci spojené s platbou budú zrejme vyriešené v budúcnosti, teda asi. Tak, či tak, ľudia produkujúci hudbu by mali mať aj nejaký regulérny full-time job a neživiť sa vlastným koníčkom, pretože každá práca po čase začne liezť na mozog (smiech).
Grutle (Enslaved)
Samozrejme, oboje majú svoje výhody i nevýhody. V prvom rade treba povedať, že downloading a digitálna distribúcia je prirodzeným vyústením technologického rozvoja. Keď môžu byť predmetom dátového prenosu aj zložky, korešpondencia a iné produkty, prečo by ním nemohla byť aj hudba ? Toto je proste sloboda, voľný prístup k informáciám, ktorý by si mal užívať úplne každý. Predovšetkým v hudbe bola sloboda odjakživa obhajovaná, či už to bola sloboda vyjadrovania, robenia hudby takej, akú sami chcete a počúvania toho, čo sami chcete. Podľa nás je teda legálne sťahovanie hudby jednou fantastickou vecou, vyjadrením slobodného prístupu k informáciám. Pokiaľ to je v týchto medziach, tak je to naozaj vynikajúce.
Problémom nelegálneho sťahovania je, že narušuje slobodu pôvodného vlastníka. Keď moderní filozofi diskutujú o absolútnej slobode, obvykle svoje myšlienky uzatvárajú tvrdením, že v sebe zahŕňa rovnako myslenie ako aj konanie po vôli samotného človeka. Zároveň však táto sloboda nesmie presahovať určité medze, a teda zasahovať do slobody človeka druhého, narúšať mu jeho možnosť uvažovať a konať slobodne. Ľudia častokrát citujú Aleistera Crowleyho a jeho výrok „Do what you walt“, ale práve pri ňom treba zdôrazniť nemožnosť uplatňovania si vlastnej slobody na úkor druhých. Anarchia a sloboda sú predsa dva rozdielne pojmy.
Ak umelec nechce distribuovať svoju hudbu bezplatne, je to len jeho voľba. Pokiaľ sa to ľuďom nepáči, doporučujem im disťancovať sa. Akt popretia hudobníkovho práva na to, akým spôsobom sa rozhodne doceniť svoju celoživotnú prácu, je zásahom do jeho vlastnej slobody. Ak sa Radiohead rozhodli šíriť hudbu zdarma, je to skvelé ! Ale ak niekto nie, je to rovnako fantastické !
Pokiaľ bude každý len kradnúť, práca hudobníka sa stane ťažšou z pohľadu hľadania času a finančných prostriedkov pre svoj koníček. Nebolo by lepšie uzurpovať menej a diskutovať skôr o cenách hudby a ich distribučných metódach ?
Takže, čo sa týka Enslaved, chceme byť ľuďom prístupní vo všetkých formátoch, ale prajeme si, aby mali aspoň toľko rešpektu a úcty nato, aby s nami vstúpili aspoň do debaty predtým ako sa rozhodnú ignorovať naše vlastnícke práva. Rovnakí ľudia, čo na internete kradnú v absolútnej anonymite by vo väčšine prípadov nevošli do obchodu a nevzali si len tak niečo, čo im nepatrí. Zlaté pravidlo mravnosti znie – ak ti Tvoje svedomie našepkáva, že to, čo robíš v reálnom svete nie je správne, veľmi pravdepodobne by tomu tak bolo i vo svete internetu. Teda aspoň by malo byť (smiech).
Matej (Phragments)
Som absolútne za downloading. Dokonca som rád, ak si ľudia šíria moju hudbu medzi sebou. Tí, ktorí si ju naozaj chcú kúpiť na CD, si ju nakoniec aj tak zoženú. Tie sa v súčasnosti stali akousi "luxusnejšou" formou pre vybranú základňu fanúšikov. Určite by bolo najideálnejšie, keby si hudbu všetci iba kupovali, ale to je v súčasnosti úplná utópia. Vývoj sa predsa nedá zastaviť. Čo ale skutocne neznášam je, keď niekto predáva moju hudbu na internete bez toho, aby mal na ňu práva. Takže šírenie pre mňa nie je zločin, no neoprávnený predaj už jednoznačne áno. Nehovoriac o tom, že na stránkach, ktoré takto ponúkajú moje skladby, sú často dostupné iba nekvalitné mp3ky. Čo sa týka merchandise-u, sám som nadšenenec a kupujem ho veľa. Ľudia, ktorí majú k merchandise-u vzťah, si ho vedia nájsť a zakúpiť často priamo u kapiel, čo mi pripadá dôležité a dobré. Vzhľadom na to, že v industrialnej komunite sa vyžiť z hudby nedá, beriem to ako aktivitu, z ktorej mám iné zisky, nie finančné.
Hærleif (Northaunt)
V undergrounde a v dark ambientnej scéne, v ktorej sa pohybujem, nedostávajú ľudia preferujúci mp3 takmer žiadnu šancu v oblasti podpory svojich obľúbených umelcov. Takmer žiadne vydavateľstvo nezverejňuje mp3 na svojich stránkach a podľa mňa by to aj bolo ako strieľanie si do vlastnej nohy. Existuje jedna veľmi pekná myšlienka, ktorá celú situáciu dobre vystihuje: „Jediný spôsob ako si ustrážiť svoj vlastný tovar je byť zároveň jeho najlepším distribútorom.“ Vydavateľstvá by si to jednoznačne mali vziať k srdcu. Nemyslím si, že kazety zmizli z obchodov kvôli kopírovaniu alebo nástupu Cdčiek. Labely len nevedia ako nato. Prístupnosť je kľúć, nie cena. Ľudia by podporovali hudbu viac, keby mohli.
Lina Baby Doll (Deutsch Nepal)
Pre mňa je nelegálne sťahovanie hudby súčasťou akéhosi novodobého hnutia, ale k podpore tohto druhu hudby si ľudia jednoducho Cdčká kupovať musia. Inak je smrť malých labelov tejto scény nevyhnutná a neostane tu nič len Britney Spears a staré klasiky, ktoré ste už počuli 1000 krát.
Na druhej strane rozumiem ľuďom v krajinách, kde je 10 eur veľký peniaz. Pre nich je to častokrát jediná cesta ako sa k hudbe môžu dostať. Úprimne si myslím, že by som v Ukrajine alebo v Rusku neodohral ani jeden koncert, nebyť nelegálneho sťahovania a šírenia dát.
Nikdy som nerobil to, čo robím preto, aby som zbohatol. Neviem, čo k tomu ľudí ženie. Naštastie tu vždy bola a je extrémne limitovaná elita ľudí, pre ktorú môžem tvoriť. Tiež si treba ale uvedomiť, či sú produkty, ktoré kapely a projekty chŕlia cenovo hodnotné aj pre poslucháča. Tie nosiče totiž niekedy neboli drahé pre nič, za nič. Produkcia hudby bola kedysi poriadne drahá. Dnešné ceny sú už ale oveľa nižšie a myslím si, že vznikol značný rozdiel v tom, čoho sú albumy naozaj hodnotné a čo sú za ne ľudia ochotní zaplatiť.
Čo musíme robiť je ponúknuť ľuďom unikátnejšie produkty alebo zľaviť ceny. Jediný skutočný problém je podľa mňa v tom, že človek ako taký odmieta pokrok. Každý je spokojný s pozíciou, ktorú má a stráži si len vlastné záujmy. Je čas zdvihnúť zadky a začať sa hýbať. Inak sme odsúdení k zániku. Či už so sťahovaním alebo bez neho ..
Jerome (Rome)
Kedysi v rokoch 80tych a 90tych každý z nás bežne uchovával nelegálne kópie kaziet svojich obľúbených umelcov. Osobne som ich mal stovky a originály som si kúpil len od tých, ktorých som skutočne zbožňoval. Nik si nemôže dovoliť zadovážiť všetko, čo zasahuje do jeho sféry záujmu. Viem, že tým mnoho hudobníkov súčasnosti stráca veľké peniaze. Situácia je ťažká najmä pre takých akým som aj ja sám, ale myslím si, že z perspektívneho hľadiska to bude všetko v poriadku. Tam vonku je stále dosť ľudí, čo si to Cdčko kúpi a ak sa aj šíria kópie, tak sa na nás aspoň príde pozrieť dosť ľudí, keď máme koncert.
Blutaar (Drautran)
Ťažko je mi odpovedať na túto otázku, priateľ môj. Obzvlášť z pohľadu fanúšika i hudobníka zároveň. Aj preto môžem polemizovať len za seba, nie v mene celej kapely. K vymedzeniu reálnych dôvodov a hľadaniu dostatočných vysvetlení pre tento občas otravný fenomén musí byť vzatých do úvahy množstvo vonkajších i vnútorných, psychologických faktorov. Pokúsim sa to teda vysvetliť a vrhnúť trochu svetla na celú problematiku ..
Myslím, že sťahovanie a zdieľanie súborov na internete je v poriadku, pokiaľ ste fanúšik kapely a neskôr sa ju chystáte podporiť, pokiaľ si myslíte, že si to zaslúži (kúpením nahrávky napríklad). To platí predovšetkým pre mladé kapely, ktoré si prakticky všetko financujú samé (naopak, súčasné prieskumy nahrávacích spoločností ukazujú, že dopyt po originálnych nahrávkach nie je natoľko ovplyvnený nelegálnym sťahovaním ako by sa mohlo zdať). Zvyčajne akceptujem fakt, že ľudia sťahujú hudbu so skrytým motívom získať z nahrávky, o ktorú sa zaujímajú, hlbší dojem. Pokiaľ im nič nehovorí, jednoducho ju zmažú a pokiaľ naopak, nič im nebráni v tom kúpiť si ju. Týmto nechcem navádzať ľudí k sťahovaniu albumov Drautran, ale nerobí mi problém to, že sa naše nahrávky dajú zohnať na internete. Ľudia počúvajúci našu hudbu len pre zábavu pre mňa nie sú dôležití. Nestarám sa o nich. Očakávam, že si skutoční fans kúpia jednu z kópií legálne. Ak nie, som z toho sklamaný.
Chcel by som však vysvetliť ako ja sám chápem „spotrebu hudby cez internet.“ Ak sa seriózne zaujímam o nejakú nahrávku, skúsim sa poobzerať po nejakom legálnom sampli alebo sa spýtam priateľov a známych, či mi nevedia poskytnúť nejakú ukážku. Prečítam si o nej mnoho recenzií, prediskutujem ju s podobne zmýšľajúcimi ľuďmi a až potom siahnem po kúpe. Môžem zodpovedne prehlásiť, že vlastním originál od každej kapely, ktorú uznávam. Ako môžete sami vidieť na digipacku „Throne of the Depths“, vizuálnej stránke albumu prikladám veľký význam. Rád sa kochám vkusne navrhnutým bookletom, čítam texty pri počúvaní a užívam si to ako šikovní hudobníci prezentujú samých seba po stránke estetickej. Takéto potešenie z metalovej hudby je viac než len obyčajná konzumácia, mp3 totiž vylučuje mnohé aspekty z umeleckej prezentácie kapely. To je dôvod, prečo nerozumiem tým, ktorí len sťahujú a nekupujú. Vlastníctvo CD totiž umožňuje nenapodobiteľný komplexný zážitok.
Kde teda hľadať dôvod rastu počtu nelegálneho sťahovania ? Odpoveď asi pozná každý z Vás. Najväčší problém bude zrejme v tom, že od 90tych rokov masívne stúpla produkcia hudby, takže je prakticky nemožné udržať si prehľad o scéne alebo všetko skúpiť (teda, pre tých z nás, ktorí nie sú milionári). Táto mašinéria môže vďačiť expanzií internetu. Vďaka tomu sa neskutočne a neprimerane rozšírilo množstvo garážových kapiel, ktoré každú svoju nahrávku automaticky umiestňujú na myspace. Nudné, priemerné a nehodnotné kapely sú dnes proste všade ! Cesta ako vystúpiť z davu sú tiež limitované nahrávky. Zvyšujú nelegálne sťahovanie mp3 albumov, pričom si to stiahne takmer každý a bude vravieť aký je to strašný kvlt !!! A potom sa podobné kapely chvália ako sa dostali medzi elitu. Isteže, demo nahrávky by limitované byť mali, ale len za účelom akéhosi pribúdania hodnoty. To je bezpochyby až krásne naivná predstava, ktorá negatívne ovplyvňuje všetky poctivé a čestné spolky. Nikto napríklad nemôže obviňovať Agalloch z obmedzenia počtu kusov ich Ep-čka „The White“ len na 2000 kusov, aj keď je na druhej strane tento počet malý nato, koľko ľudí by chcelo mať túto nahrávku u seba doma.
Kto je v dnešných časoch schopný udržať si prehľad ? Ja nie. Súčasná stratégia vydávania albumov je obmedzená podvodmi a tvorená povrchným vnímaním rovnako ako celý ten umelý svet dnešnej metalovej scény. Nemám rád takúto podporu, ako som to už koniec koncov spomínal v našom rozhovore predtým. Ale späť k téme, faktom zostáva, že dnešná scéna je príliš preplnená a fádna. Dosť ľudí vidí v nahrávkach zisk, to je tiež fakt. Na druhú stranu existujú aj dobré kapely, ktoré počet kópií svojich albumov obmedzujú úplne prirodzene (napríklad my naše demo). Tu však rastie záľuba v sťahovaní.
Nakoniec nemožno viniť ľudí zo stiahnutia nejakého albumu preto, že by museli platiť neskutočné sumy na e-bay. Ak si chcú len vypočuť nejakú novinku, neznámu kapelu, majú k dispozícií webstránky a myspace profily hudobníkov. Tiež je nutné spomenúť, že sťahovanie nahrávok z platní alebo kaziet za účelom digitalizácie je tiež OK. Ale pohŕdam tými, ktorí si dennodenne sťahujú kvantá albumov bez akejkoľvek kúpy. Najhoršia vec je množstvo mladých a neskúsených poslucháčov majúcich radi kapely ako je napr. Drautran, pričom si od nás nikdy nič nekúpia. Kam sa podelo to rozčúlené čakanie na objednávku ? Prečo je už tak málo ľudí užívajúcich si rozbaľovanie pekne vyzerajúceho albumu ? Niečo nie je v poriadku s dnešnou spoločnosťou a ľuďmi žijúcimi v nej a ja neviem, prečo sú tak ochotne prijímaní.
