Nedávno som s hrôzou zistil, že na stránkach Mortemu chýba recenzia tohto tajomstvom zahaleného projektu, ktorý vraj vznikol niekde v drevenej búde uprostred hlbočiny norských lesov. Pre mnohých primitívna a zbytočná nahrávka, pre iných však dielo hodne označenia „kult“. Ja sám sa netajím tým, že ma „True Narcotic Black Metal“ chytil za srdce a preto som sa aj rozhodol priblížiť ho nezasvätencom.

Za týmto projektom stoja dve známe persóny norského black metalu – „Dirge Rep“ (ex-Gorgoroth, Orcustus, Enslaved, Gehenna...) a Vragsinn (ex-Carpathian Forest, Hatepulse...). Títo páni obstarali prakticky celú inštrumentálnu časť albumu + určité vokálne party. Čo sa však týka vokálov celkovo, nájdete tu hlasy omnoho zaujímavejšie. Páni si totiž prizvali hneď niekoľko kolegov „BM hviezd“, medzi inými napr. Nocturno Culto, Hoest, Gaahl, Nag či Nattefrost...

Okamžite po vložení CD do mechaniky vás zarazí zistenie, že album obsahuje jedinú skladbu a vzápätí vás zarazí fakt číslo dva – skladba má niečo málo cez 37 minút. Čo nám teda táto nórska sebránka týmto dielom ponúka ?

Všetko sa to rozbieha veľmi príjemnou brnkacou melódiou akustickej gitary, doprevádzana klopkaním dopadajúcich kvapiek dažďa a čudesným spevom akéhosi dievčatka, ktoré ešte netuší, že jej nevinnosť o chvíľu pohltia sily mocností pekelných. Tie na seba nenechajú dlho čakať, pekne postupne sa počiatočná akustická „idylka“ mení v chaotickú rýchlu smršť, kde pekelné bicie artilérie a ostrý bzukot gitár vytvára čisté inferno. Nejedná sa však o bezduchý bordel ! Áno, muzika je značne jednoduchá, jednotvárnosť jej taktiež nie je cudzia, musím ale podotknúť, že sa vždy v pravý moment zmení tempo, melódiu, alebo vyčarí zaujímavú vyhrávku. V podstate môžem vyhlásiť, že som nič podobné nikdy predtým nepočul. Áno, je to stále len black metal nórskeho rukopisu, ale nie je to zas úplne pravda. Skúste si to vypočuť a posúďte sami.
Už obsadenie odriekávačov temných veršov dáva tušiť, že po tejto stránke to nie je len tak hocaký album a miestami máte pocit, že pri jeho nahrávaní asistoval samotný Diabol. Zámer nepochybne vyšiel a všetci zúčastnení prispeli svojimi hlasmi k atraktivite a zaujímavosti tejto nahrávky.

Aj keď nerád, musím sa pár slovami zmieniť o z môjho pohľadu jediného neduhu tohto počinu. Ako som spomenul vyššie, album má bezmála 37 minút, avšak celých posledných 15 je vyplnených rôznymi ruchmi, nezrozumiteľným šepotom a kašľaním. Keby toto „outro“ trvalo minútku, beriem. Ale takto mi to priam neuveriteľne ruší dojem z tohto vynikajúceho diela, nehovoriac o mojom rozčarovaní pri jeho prvom počúvaní – za veľa peňazí, málo muziky ... žiaľ.


Napriek tomuto negatívu je pre mňa toto CD jedným z najcennejších v mojej zbierke a často a rád sa k nemu vraciam. Ani neviem čím si ma Secht takto získal, ale nad tým sa nebudem zbytočne zamýšľať. Ak ste sa s „True narcotic black metalom“ dosiaľ nestretli, tak ho určite aspoň vyskúšajte a možno vás dostane svojou temnotou, zlobou, ale aj troškou svojského humoru... Satan, Satan, Satan !!! :-)