Tak konečne som sa dočkal ! Nórska beštia výstižne zvaná Mord sa opäť prebudila, aby na svetlo sveta vyvrhla ďalšie krvilačné a strach rozsievajúce dielo...
Necelé 2 roky ubehli od vydania albumu „Christendom Perished“ a pre mňa to bolo prvé stretnutie s týmito diablami. Musím podotknúť, že iskra preskočila takmer okamžite a toto dielo som si nesmierne obľúbil najmä pre čistú black metalovú nádheru v tej najpravejšej podobe páchnucou z každého jeho tónu.

Bol som celkom zvedavý či sa prestup k Osmose podpíše aj pod samotnú hudbu kapely, či ostanú verní svojej ortodoxnosti a či sa „neposunú“ niekam inam...
Tých ktorí kapelu hanili z omieľania tisíc krát ohranej muziky musím sklamať, fandov tejto hordy zas potešiť – žiadne kompromisy, žiadne zmeny štýlu!

Čo ma však upútalo hneď po zaznení prvých tónov, bol zvuk nahrávky ! V tomto smere vidím dosť značný posun a kapele sa podarilo docieliť to, o čo sa márne snaží veľa kapiel – zvuk je absolútne čistý, počujete všetky nástroje a všetku tú „nesvätú“ nádheru čo vyludzujú, na druhej strane však neuveriteľným spôsobom podtrhujú pravosť hudby a viac „zlú“ nahrávku by ste hľadali márne...
Nie len zvuk však dostal novú tvár a i keď som v úvode spomenul pretrvávajúcu ortodoxnosť pánov Nordra a Necrolucasa, v niečom sa predsa len posunuli ďalej. Mnohí totiž Mord-u vyčítali akúsi „jednoliatosť“ ich prvého albumu a akokoľvek sa tomu bránim, musím im v tomto dať tak trochu za pravdu. Aktuálny počin mi v tomto smere príde viac členitejší, prepracovanejší a pod všetkou tou temnotou sa dokonca sem tam ukrývajú priam chytľavé melódie – toto však neberte doslova ;).
Myslím, že posun počuť najmä v gitarových partoch, kde ma Nordra občas celkom prekvapil nejakou tou vyhrávkou a myslím, že sa v tomto smere posunul o kus cesty inam...
Ináč ostalo všetko po starom a „Necrosodomic Abyss“ rozosieva zlo rovnako zverským spôsobom ako jeho predchodca. Chlapi nezmenili ani pomenovanie jednotlivých skladieb a ostali verní svojim „opusom“, celkovo je ich na albume osem a tá posledná končí na 37 minúte.


Je dobre, že kapely podobného razenia stále existujú a osobne Mord radím k tomu najlepšiemu čo táto scéna ponúka. Ich hudba je proste zlo v tej najčistejšej black metalovej podobe, na druhej strane však má svoju špecifickú tvár a rozhodne nezapadá medzi šedý priemer nič nehovoriacich kapiel.
Neostáva mi už nič iné, len vám „Necrosodomic Abyss“ vrelo doporučiť a sami sa presvedčte ako chutí Mord v roku 2008.