Korene tohoto pohansky ladeného zoskupenia nesiahajú ďaleko. Wurzelkraft založil v roku 2004 pán Pestilenz (známy tiež z pôsobenia v kapelách Blutaar a Runenblut) a spolu s ním to tiahne gitarista Durbnakh. Prvý krát som sa s týmito nemeckými neznabohmi stretol už v roku 2005, keď sa mi náhodou dostalo do rúk ich vtedy aktuálne demo „Westwall”. Musím však povedať, že to žiadna sláva nebola a v podstate sa jednalo o priemerný materiál, mne nič nehovoriaci a na kapelu som rýchlo zabudol. Keď mi však nedávno prišlo promo ich debutového albumu, spomienky sa rýchlo vynorili a aj keď som nečakal žiadne strhujúce dielo, zvedavý som rozhodne bol ...
Hneď na úvod podotknem, že hudbu kapely vystihuje jedno slovko v názve albumu – „Primitiv“. Skutočne tu máme čo dočinenia s tou najprimitívnejšou formou black metalu, kde sa dôraz kladie na surovosť, priam hypnotické opakovanie jednoduchých gitarových riffov, ktoré tvoria rovnako jednoduché melódie, artilériu bicích ženúce hudbu vpred a v neposlednom rade nenávistný vokál zosobňujúci samotné zlo. Prvá, čisto inštrumentálna skladba „Einklang“ ma príjemne prekvapila a je priam ukážkovým príkladom, že jednoduchosť a monotónnosť v sebe má určité čaro ak ich sprevádza zaujímavá melódia.
Je však škoda, že v podstate intro k nahrávke je jednou z najlepších skladieb. Nie, až taká dokonala nie je, skôr je to dané príšernou (pod)priemernosťou toho zvyšku. Celé som si to vypočul asi 10 krát, ale až na 3 skladby bol pre mňa čas strávený týmto dielom doslova martýriom. Nepatrím k ľuďom, ktorí na prve miesto dávajú originalitu, ale kapela ktorá nevdýchne hudbe „to svoje“ mi proste nemá čo ponúknuť. Chlapíci sa očividne inšpirovali staršími dielami „Burzum“, „Nargaroth“ a im podobným zoskupeniam, ktorých je vo svete mraky. Nájdete tu všetko, čo od tohto žánru môžete očakávať – klasické rýchle gitarové „bzučáky“, pomalé a válivé depresiou páchnuce pochody, či občasné akustické brnkačky okorenené rituálne znejúcim odriekavaním pohanských veršov ...
Čo ale z toho keď tomu všetkému vládne pani nuda ? Ak by som mal vybrať najlepšie skladby tejto dosky, tak bez rozmýšlania vyhŕknem už spomínané „intro“, ďalej skladbu „Urgewalt“, tiež akési akustické intermezzo „Runenlied“ a nakoniec najzbesilejšiu vec tohto albumu „Blut Krieg Sieg“. Tieto skladby ma totiž naozaj zaujali, i keď hudobne sa samozrejme neodlišujú od zvyšku. Obsahujú totiž tu prepotrebnú auru, ktorá tak veľmi chýba vačšej polovici tohto čierného diela. Vokál tiež patrí k tomu lepšiemu, čo Wurzelcraft ponúka – klasický blackový zlospev, ktorý rozhodne neurazí a svoju úlohu spĺňa na výbornú.
Uf, ako to zakončiť ? Počúvať sa to dá a netvrdím, že sa k tým lepším skladbám ešte niekedy nevrátim. Ako celok je to ale bieda a nevidím jediný dôvod prečo si vybrať práve „Primitiv und Edel wie nie Zuvor“, keď na scéne je nespočet kvalitnejších diel.
