Myslím, že mnohí z vás zaregistrovali nedávne vydanie tejto novinky Fínskych black – thrasherov. Urn je, dá sa povedať, stálicou tohto old-school subžánru a svoje prvotné muzikantské aktivity započali už približne v roku 1994. Je pritom zaujímavé, že oficiálneho debutu sa fanúšikovia dočkali až o necelých 7 rokov neskôr. Môžem povedať za seba, že ma títo páni svojou tak trochu Venom muzikou nikdy príliš nedostali, na druhej strane sa však všetky ich albumy celkom príjemne „podmazovo“ počúvali a vždy to bolo o poriadnom kuse poctivého thrash metalu... Bolo mi hneď jasné, že ináč to nebude ani s novinkou „Soul Destroyers“ a bol som zvedavy, ako moje stretnutie s nimi po rokoch dopadne. A dopadlo celkom fajn ;).Okamžite po ani nie minútovom intre som sa cítil ako doma ! Pár válivých riffov sa behom chvíle zmení v dobre známu gitarovu sekanicu v poriadne diabolskom tempe, s paľbou bicích v pozadí. Vokál zaujme okamžite svojím pomerne svojským vyznením, niečo na pomedzí black a thrash metalu. Celkom dobrá smršť, ale niečo skladbe „Lifeless Days“ chýba... No nič, hitovka na uvítanie by rozhodne neškodila, ale máme pred sebou ešte ďalších 9 štichov, uvidíme. Začiatok druhej skladby so sebou prináša opäť spomalenie na stredné tempo a celkom zaujímavú melódiu, ktorú veľmi vkusne neustále „prerušujú“ mierne chaotické, avšak výborne Sulphurové krátke sóla . Vlastne až pri nich som si uvedomil, aký je zvuk silný, hutný a priam priezračný ! Dodáva hudbe potrebné grády a je vidno, že kapela si v tomto smere dala naozaj záležať. Čistota zvuku dáva rovnakou mierou priestor každému nástroju a opak by bol rozhodne na škodu – určite sa nemusím veľa rozpisovať o muzikantských kvalitách pánov „urnistov“.
Napriek tomuto faktu, však u mňa ani táto ich doska nenechala pocit akéhosi nadšenia. V podstate tých pár slov, ktoré som venoval prvým dvom skladbám albumu, platí z určitého pohľadu aj pre celok. „Soul Destroyers“ prináša celkom 10 skladieb a 6 z nich je skvelým čierno-sekaným víchrom... tie ostatné sú pre mňa len priemerom tohto žánru, v podstate ma ničím výrazne neoslovili a postupom času som si je ani nevládal vypočuť celé. Je to škoda, lebo aj v nich sa vyskytuje nejaká tá gitarová vyhrávka, či iný zaujímavý moment, tie však výsledný pocit nezmenia.
Musím však poznamenať, že ak sa prvá skladba postarala o nie príliš oslnivý úvod, tak posledný a titulný 7 minútový epos „Soul Destroyers“ je akýmsi pomyselným zlatým klincom do rakvy a svojou členitosťou a „inakosťou“ mi pripravil veľmi príjemne záverečné prekvapenie. Skutočne sa odlišuje od zbytku albumu a to nie len tempom – ponúka poctivý kus metalu starej školy v prevažne pomalom háve a nádherným spôsobom mi pripomenul pomalšie momenty ranných Slayer. Všetko to končí mrazivo krásnou gitarovou melódiou, doprevádzanou kostolnými zvonmi.. Poviem vám, už len kvôli tejto nádhere sa vyplatí venovať čas celému albumu.
Myslím, že dosť priaznivcov muziky tohto razenia sa v albume „Soul Destroyers“ doslova nájde a dá im presne to, čo požadujú. Ja som však mierne sklamaný tým, že naozaj výborne momenty strácajú zbytočne na lesku „vďaka“ tým menej vydareným skladbám. Napriek všetkému novinku Urn doporučujem. Thrash 'til death !
K recenzii poskytol Dynamic Arts Records
