Zo škatuľky kapiel a projektov priamo, či nepriamo sa dotýkajúcich statusu depresívnosti, je len málo skutočne a bezmedzne náladotvorných. Sústredeným preniknutím do hĺbky nahrávky sa navyše stráca aj istá hodnota z dovtedy pohlcujucej atmosféry a vzniká len slabý derivát, opar toho na prvý pohľad melancholického neznáma. Švédske duo Beyond Sensory Experience však tento rok vyprodukovalo niečo, čo v tomto smere minimálne na dark ambientnej scéne nemá obdoby.

Ako z predchádzajúcej vety vyplýva, album No Lights in Our Eyes je skomponovaný dvojicou hudobníkov. Meno Drakhon by malo niečo hovoriť predovšetkým priaznivcom black industrialu a Maschinenzimmer 412 (MZ.412). Celkom kvalitné sú aj jeho projekty Drakh a kolaborácia s Henrikom Nordvargrom Björkkom nazvaná prozaicky, Nordvargr / Drakh. Vedec K. Meizter vystupuje mimo Beyond Sensory Experience len pomerne nenápadne a to pod vlastným menom. Bez väčšieho vzruchu sa podieľal sa aj na nahrávkach Poliaka Horologium. To, čo tieto dve osoby spája je vízia korelácie čísel, hudby a života. Práve tento koncept niesli ich všetky štyri nahrávky u talianskeho Old Europa Café. No Lights in Our Eyes je už tretím a zároveň najvyzretejším albumom Beyond Sensory Experience u prestížneho Cold Meat Industry.

„..kdy Kutnou Horu postihla
epidemie černého moru“

Pravdepodobne striktný minimalizmus je tým najdôležitejším kľúčom k dosiahnutiu melancholickej aury hudobného diela. Samotné zvuky však nedisponujú nevyhnutnou naliehavosťou a tak im dušu dodávajú samplované mužské i ženské hlasy, v jednu chvíľu vzlykajúce, inokedy navonok chladne polemizujúce nad otázkami bytia. Mimo úryvkov z filmov v prevažne anglickom jazyku, si Beyond Sensory Experience uctili aj osobu českého režiséra Jana Švankmajera. V jednej zo skladieb zaznie opakovane jeho hlas z krátkometrážneho dokumentu Kostnice. Jednotlivé kompozície sú pritom spravené s veľkým citom a prenesené do ideálnej hladiny. Nepôsobia rušivo ani príliš nenápadne. Ich obsah tvoria mimo iné aj introvertná, pomalá hra na piáno a gitaru, jemné drone pasáže, ambientné plochy. Silné a vypätejšie momenty prichádzajú často aj na začiatkoch jednotlivých skladieb, pričom sa pomaly strácajú niekde v diaľke. Napriek tomu by som ale nehovoril o lepších a horších momentoch, pre vytvorenie komplexného zážitku sú dôležité aj časté atmosferické pasáže.


Dlhý čas som nepočul dielo, ktoré by vo mne zanechalo podobné pocity skľúčenosti a beznádeje ako práve No Lights in Our Eyes. Prázdne pohľady a úplné oddanie sa devastujúcim hudobným vlnám Beyond Sensory Experience sú doslova nadzmyslovým zážitkom.