Aeba je jednou z hôrd, ktoré môžu za môj dlhoročný názor na nemecku blackovú scénu. Stačí vymenovať pár „zvučných“ mien, medzi inými napr. „Dunkelgrafen“, „Mystic Circle“, či „Abyssaria“ a možno sa vám vybavia myšlienky nie až tak odlišné od mojich, točiace sa okolo slovíčok „nuda a (pod)priemer“. Až oveľa, oveľa neskôr sa môj názor výrazne upravil a postupne som zisťoval, že s nemeckým blackom to nie je až také príšerné...S Aebou som mal tu česť naposledy v roku 2001, keď na svet vyvrhli vtedy aktuálny počin „Rebellion - Edens Asche” a môžem bez zbytočných rečí vyhlásiť, že to bola nuda jak sviňa ! :-) Teraz, po siedmych rokoch sa nám títo raraši opäť pripomínajú novinkou “Kodex V” a to, čo obsahuje, nemôžem nazvať ináč, než príjemným prekvapením…
Už úvod v podobe krátkej skladby „Lux Ex Tenebris“ ma zaujal svojskou verziou známej melódie, ktorá sa stala neodmysliteľným introm heavy-speed legendy menom Helloween. Vnímam kryštáľovo čistý zvuk, takmer dokonalú produkciu a vôbec – priam na mňa zo všadiaľ dýcha profesionalita. Musím podotknúť, že celkom príjemná zmena po neustálom počúvaní všetkých tých špinavých zverstiev.
Napokon, aj samotná muzika pôsobi pomerne originálnym, až výnimočným dojmom. Je značne členitá, neustále si pohráva s melódiami a pretkáva ich všemožnými, nie len gitarovými vyhrávkami. Ak by som mal nejaký album označiť ako „melodický black metal“ (toto označenie z duše nenávidím), tak by som určite zvolil práve "Kodex V" ! Neberte však v tomto prípade takéto označenie ako niečo hanlivé ! Jedná sa o parádnu „melodickú smršť“, ktorá vám nakope riť svojou energickosťou a niečim diabolským vo vnútri. Gitara je čarovný nástroj a v správnych rukách dokáže naozaj kúzliť... V hudbe tejto kapely sú gitary jednoznačne tými najdôležitejšími nástrojmi, obaja gitaristi – Schattensturm a Xsaahr majú môj obdiv a ich umenie na mňa rozhodne urobilo dojem. Napr. nádherné solo pred koncom skladby “Ruins of Heaven” sa mi asi z pod kože len tak nedostane a nemôžem nespomenúť krátku inštrumentálku v strede albumu “La Petite Morte” – sugestívna, krásne melancholická a emóciami nabitá vec, ktorú si v jednom kuse užívam už niekoľko dní. Silných momentov obsahuje "Kodex V" naozaj veľa, stačí mu len venovať dostatok času a posluchov. Jedna z mála ingrediencií, ktoré sa mi pozdávali už na prvých albumoch Aeby, bol určite Isegrim-ov vokál, ktorý mne osobne neskutočne pripomína speváka maďarov Sear Bliss. Hodí sa sem skvele a svojím krákoravým škrekom majstrovsky dotvára atmosféru satanského besnenia…
Ostatní dvaja členovia – basák Exul a bicmen Infernal Desaster sú samozrejme taktiež veľmi dôležité “kolieska” vo vnútri tejto blasfemickej mašiny a ženú ju neúnavne vpred rovnako neúprosne ako ich kolegovia.
Som rád, že sa mi po dlhšej dobe dostalo do rúk opäť CD, ktoré vnímam ako jeden mocný celok, od začiatku až do konca. A ešte viac ma teší fakt, že za ním stojí práve kapela, o ktorej som si pred pár rokmi myslel, že patrí k tomu najhoršiemu čo ponúka čierna scéna. Teraz je opak pravdou a “Kodex V” považujem za jeden z najlepších albumov tohto roku. Aeba konečne dozrela…
K recenzii poskytol: Twilight Vertrieb
