Ako blesk z jasného neba ku mne doľahla správa, že Mgla pustila do sveta svoj prvý plnohodnotný album. Kapela, ktorú som spoznal vďaka recenzii od Deathsax na vtedy aktuálne EP „Presence“ - práve toto CD mi mimoriadne prirástlo k srdcu a má dodnes svoje vyhradené miesto v mojom playliste. Iste teda chápete ako veľmi som očakával príchod novinky, na druhej strane som sa však obával, aká naozaj bude a či poľskí neznabohovia budú pokračovať v nastolenej ceste plnej krvi a deštrukcie. Samotného rohatého som prosil, aby to tak naozaj bolo...Už prvotný kontakt s nahrávkou mi vniesol nádej do duše, že ostáva všetko pri starom – štyri dlhé skladby pomenované „Groza I – IV“, obal albumu vraví sám za seba a nič sa nemení ani po vypočutí tejto zhudobnenej zloby. Áno, Mgla stále produkuje svoj, dovolím si tvrdiť „elitný black metal“, mrazivý, neľudský a aktuálne aj s trochu akýmsi smútkom v pozadí.
Napriek tomuto tradičnému rozsievaniu zla je „Groza“ predsa len inde ako jeho predchodcovia. Jej zvuk je hutnejší, čistejší a hádam aj viac mrazivý ako predtým. Naschvál som si striedavo púšťal „Presence“ a aktuálnu vec – posun v tomto smere je jasný a určite správnym smerom. Hudba samotná nie je žiadna zbesilosť, ženúca sa v šialených tempách vpred. Nie, tento album je skôr o pocitoch, možno o premýšľaní. Nad smrťou, nad všade prítomnou temnotou, nad bezvýznamnosťou života...
Skladby su dosť dlhé a svojou dĺžkou presahujúcou minimálne sedem minút, dávaju priestor melódiám, ktoré prenikajú až do morku kostí, mrazia telo i hladia po duši zároveň. Vačšinu času vás budú sprevádzať v pomalom, či strednom tempe, aby o chvíľu priam „hypnotickú melanchóliu“ znivočila krátka, o to však diabolskejšia sypačka. Aj po mnohonásobnom posluchu vo mne pretrváva pocit, že „M“ a „Darkside“ snáď ani nie sú ľudia a hudba, ktorú tvoria pochádza zo samotnej ríše mŕtvych. Možno sa vám zdá, že preháňam, ale toto dielo na mňa skutočne pôsobí presne takto.
Všetky štyri skladby majú nezameniteľnú atmosféru a hoc ich zakaždým hlcem ako jeden dlhokánsky opus, každá je svojská a výnimočná ! Nerád vyberám a dávam do popredia pri tak silnom albume len jednu vec, ale tak ako pri diele „Presence“ bola mojím favoritom „Presence I“, tak aj pri novinke u mňa vedie „Groza I“ – prevažne pomalý, podmanivý skvost, miesiaci v sebe všetky silné stránky Mgly, s častými „brnkacími“ nenormálne chytľavými pasážami a dunivými kopákmi besniacimi v pozadí. Havraní vokál sprevádza skutočne krásne smutné melódie, ktoré sa tu a tam menia v neúnavný bes...
Uf... Netuším, či táto recenzia vyznie objektívne, ale popravde – ja som sa o to ani nesnažil. Už dosť dlhú dobu totiž táto poľská hmla zahalila moju dušu, srdce i hlavu a poznačila ma celého svojím čarom. Preto je moje hodnotenie také, aké je...
