Podivný tvor Sin Nanna sa aj tohto roku enormne činí! Dva albumy a jedna best-offka je veru slušný výkon na zhruba 6 mesiacov, aj keď ľudia, ktorí sú v obraze určite tušia v akom duchu a hudobnej kvalite sa nahrávky „Striborg“ pohybujú.To, čo však stráca muzikantskou (ne)vyspelosťou, dopĺňa temne-obskúrnou atmosférou, ktorá je aj v prípade albumu „Autumnal Melancholy“ jeho najsilnejšou stránkou. Poviem vám rovno – ak ste nad týmito „mystickými čudáctvami“ doteraz ohŕňali nos, ani aktuálny počin tento váš odpor neprelomí. Verím však, že nie som široko-ďaleko jediný magor, ktorý si raz za čas dopraje trochu tejto špecifickej nádhery a, že tých pár jedincov ocení aj „Autumnal Melancholy“.
Všetko ostáva po starom. Počnúc hučiacim troj minútovým introm, neodmysliteľným Sin-ovým vokálom, topiacim sa v poriadnom echo-náhule, dlhokánskou stopážou skladieb, ktoré pretkávajú krátke drone-ambientné klávesovky, až po záverečné dvojminútové zlo v podobe outra „Transfiguration of terror“. Napriek týmto faktom na mňa toto dielo opäť nepôsobí dojmom, že Striborg vykráda sám seba, ba dokonca mám občas pocit, že pán S. doň vnáša pár drobných prvkov, ktoré som predtým v jeho tvorbe nepostrehol. Napr. pomerne časté využitie akustickej gitary, ktorá ináč dosť jednotvárnu muziku zaujímavo rozvíja a oživuje. Rapídne sa zlepšil zvuk! Teda, „rapídne“ - oproti všetkým predchadzajúcim albumom to tak naozaj je, ale nečakajte akési profi-štúdiové ozvučenie. Stále je to tá istá chaotická a depresívne znejúca nečistota, je však akosi viac počúvateľna už pri prvom kontakte a hudba pôsobí viac celistvo a vyvážene. Už sa všetko tak šialene nezlieva do hlukovej gule, kde ste počuli len neprirodzený buchot bicích, vrieskanie a trošku kláves v pozadí. Gitary sú viac v popredí a na jednej úrovni s vokálom, takže majú viac priestoru pre svoje jednoduché melancholické melódie a tie by rozhodne bolo škoda topiť v akomsi neidentifikovateľnom hluku. Čo ma už tak veľmi neprivádza do varu, sú dosť zbytočné klávesové predely - po X-tom vypočutí ich už vnímam len ako otravný rušivý moment bez štipky zaujímavosti.
Viac skutočne nie je čo písať. Ak sa rozhodnete venovať čas tejto nahrávke, čakajte hudobne primitívnu, zvláštnou nočnou atmosférou nasiaknutú monotónnu ponurosť. Nič viac, nič menej...
