“Hermitry” je takou pomyselnou náplasťou na príliž čerstvé a už pravidelne sa obnovujúce rany v srdciach všetkých pravoverných milovníkov starých počinov Darkthrone. Darmo sa Fenriz bude oháňať hrdými, no o to viac nepochopiteľnými vyhláseniami, že ten ich pankový rakenrol je „true black“ a kto tento fakt popiera, nech tiahne do horúcich pekiel. Mne veru chýbajú časy „Panzerfaust“, „Transilvanian Hunger“, či „Under A Funeral Moon” a každej kapele udržiavajúcej tento čierny plameň pri živote som vďačný.Nechcem však opäť vývolávať „flejmy“, či špekulácie o tejto nórskej veličine, to by bolo určite zbytočné. Tento môj úvod má však na svedomí nemecká horda Voidskald, ktorej sa podarilo príjemne a tak trošku nostalgicky pripomenúť pôvodnú esenciu Temného trónu a vrátiť sa na chvíľu do Nórska 90-tých rokov.
Voidskald je zaujímavá horda najmä kvôli počtu nahrávok, ktoré stihli vydať. Iste, dve full-length albumy a jedno EP nie je veľa, ale faktom je, že títo nemci začali muziku tvoriť v roku 2008 a tieto všetky veci vznikli v priebehu Októbra a Novembra ! :-) No neviem, nemám rád kapely, ktoré chrlia jedno CD za druhým a poslucháč ma v tom onedlho akurát tak chaos. A to ani nehovorím o pomere kvalita/kvantita… Ok, ku mne sa dostal ich prvý album a nasledujúce riadky budú patriť len jemu.
Hneď úvod prvej skladby “Devaluing Life” ma priam šokoval ! Totálna kopírka skladby “Natassja In Eternal Sleep”, ktorej nosná melódia je tak charakteristická a silná, že tu šialenú podobnosť si prosto nejde nevšimnúť. Ako, mne osobne sedí, ale tvorcovia ju kľudne mohli pomenovať “Natassja In Eternal Sleep II”. Iste, melódie sa obmieňajú, tak isto tempo a výsledný celok je fajn. Ale naozaj nechápem čo touto skladbou chceli tvorcovia povedať… Vzdať hold starej tvorbe Darkthrone ? Možno, to cítiť z celého tohto albumu a najviac inšpirácií čerpali nepochybne z diela “Under a Funeral Moon”. Postupy, gitarové linky, či celkový zvuk nahrávky – styčných bodov je veľa, našťastie nie celý album ide v stopách prvej skladby. O žiadnej originalite tu síce samozrejme nemôže byť ani reči, ale zostávajúcich šesť skladieb sa už neženie v tak do očí bijúcom „copy-paste“ duchu. Celé to plynie prevažne v rýchlych tempách, ale každá tu a tam zvolní do ponurej pomalosti, čo je určite fajn. Vyzdvihol by som najmä 3 skladby – “Memetic Cleansing”, “Zarathustra's Descent” a záverečný osem minútový opus “Victor of All Wars”. Tieto veci ponúkajú všetko čo má poctivý black obsahovať, je z nich cítiť nadšenie a presvedčenie.
Vokálna stránka neprekvapí, ani neurazí. Klasický, trošku echom vylepšený škrek odrieka vety takmer nemenne, pôsobí možno monotónne, ale atmosféru dotvára veľmi dobre.
Ešte pár slov k textom. Po ich prečítaní sa mi okamžite vybavilo jediné meno – Nietzche. Misantropiou a nihilismom nasiaknuté slová pána Eugen Grimken-a dávajú jasne najavo, kde čerpal inšpirácie.
“Hermitry” rozhodne nie je black metalovým albumom roku, to určite nie. Ohodnotil by som ho ako lepší priemer, ktorý sa síce fajn počúva, ale nejak hlbšie zaujať nedokáže. Ako som už spomenul v úvode, je to taka príjemná spomienka na pravovernú éru slovútnych Darkthrone….nič viac naozaj nečakajte.
