Nemecké Triarii, jediný projekt charizmatického Christiana Erdmanna, patrí v súčasnosti medzi absolútnu špičku celej martial industrial scény. Ak máte radi napríklad švédsku Sophiu, neofolkovejší Rome, svojský Von Thronstahl alebo military pop v štýle Dernière Volonté, albumy ako „Piece Heroique“ či „Ars Militaria“ - z dieľne práve recenzovaného projektu - by pre vás mali byť povinnosťou. Novinka „Muse in Arms“ prichádza po takmer dvojročnej odmlke sprevádzanej intenzívnou spoluprácou s Jounim Havukainenom z legendárneho In Slaughter Natives a tiež vďaka výpomoci berlínskeho Werkraum. To, že sa na túto kooperáciu oplatilo počkať i tešiť, a takisto, že niekedy kvalita hudby spoľahlivo zakryje všetku ideologickú kontroverznosť, dokazuje počin z dielne Eternal Soul Productions schopný obstáť aj pri kritickejšom pohľade (nielen) zasväteného fanúšika.Názov „Triarii“ pochádza z latinského pomenovania pešej jednotky z obdobia starobylej Rímskej republiky (510 až 44 / 31 pred Kristom). Slúžiť v nej bola česť. Tvorili ju najbohatší a najstarší muži, najlepší bojovníci légie pripravení zasiahnuť v čase potreby preskupenia prvých dvoch línií v boji. Aura vznešenosti názvu projektu sa odzrkadľuje aj v jeho hudobnom vyznení. Triarii vsádza na pompéznosť, hrdosť, hymnickosť, obrazotvornosť a úderné tempo pochodu armády navodzujúce pocit uniformity. „Muse in Arms“ je v porovnaní s minulou tvorbou oveľa bombastickejším eposom čerpajúcim z neoklasického industrialu a stavajúci predovšetkým na orchestrálnejšom vyznení. Neofolkovo zasnenú baladu „Roses for Rome“, utvorenú v spolupráci s Ordo Rosarius Equilibrio, tu už nenájdete. Rovnako sú minulosťou častejšie ambientné vsuvky. Pre novinku je dôležitejší skôr spomínaný nekompromisný a oslavný dojem podporený pútavou vizuálnou stránkou a najmä najkvalitnejšou produkciou akú doteraz Triarii malo.
Dokonalá zvuková kulisa by nemala jedinú chybu, keby v mnohých prípadoch nešlo len o obmieňanie postupov a samplov použitých na predchádzajúcich dvoch dielach (pre korektnosť však treba jedným dychom dodať, že sa tak deje pri väčšej náročnosti). V mantineloch „Muse in Arms“ tento fakt ešte nie je taký kritický, no pri ďalšej radovke by mal byť posun vpred nevyhnutnosťou. Samozrejme za predpokladu vôle uspieť aj v ušiach náročnejšej verejnosti, čo pri miere Christianovej kritickosti k samému sebe zrejme nebude problém.
