„White Tomb“ je epické, kinematické a uchvacujúce zhmotnenie apokalyptických vízií konca sveta. Vízií, v ktorých epidémie, znečistenie a vojna vnášajú strach medzi ľudské tvory, brodiace sa v lžiach a živiace sa televíznymi správami. Vízií, v ktorých pusté budovy a prehnité urbanistické stavby miznú v prachu a tme za doprovodu deštruktívneho a zároveň zúfalého prejavu ALTAR OF PLAGUES v štyroch dejstvách.

Zvukový doprovod týchto vízií sa začína dejstvom prvým nazvaným: „Earth: i) As A Womb“, ktorého jemný začiatok, evokujúci zvuk sirén, sa postupne zhmotní v black metalovú smršť, ktorá sa na Vás valí a snaží odfúknuť od prehrávača. Takmer okamžite Vás napadne prirovnanie k Wolves in the Throne Room s obdobným hudobným prejavom, subtílnymi obmenami akordov, doprevádzaných blast beatovými rytmami. Zrozumiteľný havraní vokál ešte viac umocňuje atmosféru dýchajúcu z nahrávky.
Smršť pokračuje v druhom dejstve „Earth ii) As A Furnace“, v ktorom zaujme predovštkým kontrast medzi hrubším vokálom a mrazivým revom, ktoré sa v agresívnych pasážach medzi sebou striedajú. Smršť však postupne prenechá priestor jemnejším post-rockovým elementom a umožňuje tak prvý krát objaviť nový rozmer nahrávky.
Doom-sludgeovým pokračovaním je v poradí tretia „Through The Collapse: i) Watchers Restrained“, ktorú bohužiaľ musím hodnotiť zo svojho pohľadu ako najslabší článok White Tomb. Skladba sa nesie v pomalom tempe a originalitou práve neprekypuje, napriek tomu rev beznádejného hlasu ozývajpceho sa z reproduktorov vo mne dokáže vyvolať pocit úzkosti.
Apokalypsu ukončuje: „Through The Collapse: ii) Gentian Truth“, v ktorej autori nechajú naplno vyniknúť post-rockovú časť svojho tvoriaceho potenciálu. Jednoduchý riff, doprevádzajúci druhou rezavou gitarou vytvárajúci hlukovú stenu, ktorá Vás s gradáciou zvuku postupne obklopí a nedovolí Vás vnímať nič ostatné iba hudbu samotnú.


White Tomb ponúka poslucháčovi nielen atmosféru a chladný „feeling“, ale omnoho viac. Napriek tomu, že ma ihneď napadlo prirovnanie k Wolves In The Throne Room, „White Tomb“ je veľmi originálna záležitosť profitujúca najmä z kombinovania black metalového žánru so sludgeom, doomom a s naoko nie veľmi príbuzným post-rockom. Jediné mínus je kúsok dlhšia minutáž a skutočnosť, že album sa Vám natoľko páči, že Vás to núti púšťať si ho znovu a znovu, až sa môže stať, že sa ním prejete. Avšak doska je tak originálna a silná, že v konečnom dôsledku to vôbec nevadí. „White Tomb“ si Vás svojou všepožierajúcou apokalyptickou aurou získa a zanechá vo Vás pocit zneistenia zo sveta, ktorý všetci tak dobre poznáme.