Oná nálepka thrash/black metal nie je celkom pravdivá. SARKE vo svojej muzike mieša viacero rockových a metalových subžánrov starej školy. Vážne, pri pozornom počúvaní tu môžete počuť napr. Celtic Frost, Venom, Black Sabbath, ale tiež aj punk-rockový feeling 70-tých rokov. Do tohto old-school koktejlu je navyše pridaná jedna zaujímavá ingrediencia – klávesy. SARKE ich využíva pomerne často, sú nevtieravé, skôr tvoria podmaz gitarám, spevu a bicím, ale s atmosférou si pohrávajú veľmi dobre.
Až dosiaľ to znie viac než dobre...
Problém SARKE je nevyváženosť dosky, pričom niektoré skladby ma vyslovene nudia. Na druhej strane, úvodná blek-treš-pankovka „Primitive Killing“, pomalá, valiaca sa titulná skladba „Vorunah“, dokonalou atmosférou nasiaknutá „13 Candles“, alebo posledná vec na albume, smršť „Dead Universe“, sú skvosty plné sily ranného obdobia temného metalu. Je to samozrejme len môj názor, ale presne polovica skladieb tohto diela ma nechala pomerne chladným a myslím, že k týmto skladbám si už cestu nenájdem. Rozhodne veľkým pozitívom je samozrejme spev, ktorý spoznáte hneď po odrieknutí prvých slov. Terajší prejav Nocturna Culta do tejto muziky pasuje výborne, to je myslím každému jasné. Možno len v „Dead Universe“ by som uvítal extrémnejší vokál.
Zvuku nahrávky taktiež nemôžem vytknúť absolútne nič. Je rovnako „staromódny“ ako samotná hudba, ale čistý ako slza a skutočne veľmi dobre dotvára konečný feeling.
Na záver len dodám, že „Vorunah“ ma dosť sklamal. Nie je to zlá doska, ale ja som určite čakal oveľa viac. Samozrejme, k polovici skladieb, ktorú som si obľúbil sa budem určite rad v budúcnosti vracať. Tá druhá však ostane nepovšimnutá. Škoda.
