Musím sa priznať, že doteraz bolo pre mňa francúzske zoskupenie WOLOK neznámym pojmom. Keďže nám novinka "Caput Mortuum" prišla ako promo od vydavateľstva, mal som možnosť zhliadnuť aj cover albumu a všetky tie veci okolo toho. Práve cover, ako sa neskôr ukázalo, bol mojim najrelevantnejším zdrojom informácii, keďže celá kapela je zahalená rúškom tajomstva. Dozvedel som sa zaujímavé veci - napríklad, že toto choré zoskupenie tvoria traja ľudia, nazývajúci samých seba „odpornými“. Jeden odporný má na starosti "desivé a bizardné vracanie", ďalší "dusenie v hluku" a posledný člen "mŕtve zvuky" plus nejaké tie konvenčné nástroje ako gitara a pod. Okrem iného som sa zistil, že album bol nahraný "niekde" a údajne poškodí moje zdravie. Prekypujúci novými informáciami som sa s chuťou pustil do „Caput Mortuum“.

Z prehrávača sa na mňa vyrojila psychedelická zbesilosť s naozaj "dáviacim" vokálom prehnaným pre istotu aj cez efekt. Neubehla dlhá doba sústredeného počúvania na vysokej hlasitosti a pomaly, ale isto som sa strácal v ničivom, beznádej vyvolávajúcom prejave zoskupenia WOLOK. Ich gitary majú špecificky deštrukčný zvuk a na prvý dojem pôsobia ako nahraté v domácich podmienkach. Rýchlo som však pochopil, že sa jedná o zámer, ktorý napomáha nahrávke k vytvoreniu aury šialenstva a prispieva k vyššie zmienenému faktu o poškodzovaní zdravia. Zďaleka sa však nehrabú na najničivejší prvok "Caput Mortuum", ktorým sú sample. Tie vás budú pomaly rozkladať počas celej hracej doby nahrávky. Rôzne kvílenie, zvuky pripomínajúce ponorkový sonar, ambientné prvky, výkriky a tentoraz už nie psychedelické, ale priam psychiatrické zvuky, ktoré vám vyčarujú šialený úsmev na perách. Hudobné postupy sú plné zvratov, „sekačiek“ a k neľudskému prejavu pomáhajú aj veľmi netradičné programované bicie, robiace z nahrávky úplne chorú vec.

"Caput Mortuum" sa vyhýba typickým black metalovým postupom a celkovo je veľmi nekonvenčná. Avšak napriek tomuto faktu na mňa pôsobí veľmi sterilne a myslím si, že zaujme len veľmi úzku skupinu poslucháčov. Opak pravdepodobne ani nebol pôvodným zámerom. Piesne znejú veľmi podobne a jediným osviežujúcim prvkom v mori tohto šialenstva je ambientná atmosférická vsuvka v polovici albumu. Na prvý pohľad pestré sample začnú po čase znieť až príliš rovnako a doska, bohužiaľ, nudiť. "Odporným autorom" sa však podarilo vytvoriť nekonvenčné a originálne dielo s chorou a zvrátenou atmosférou, ktorá vo vás zanecháva pocit nekľudu. Aj to sa cení, pozor však na poškodenie zdravia spôsobené počúvaním WOLOK :).