Keďže slovo THESYRE som doteraz nikdy nepočul a zoznámil som sa s ním len v súvislosti s touto novinkou, rozhodol som sa najprv niečo si o kapelke pozisťovať. Dozvedel som sa nasledovné. Bola založená v roku 1995 a v tú dobu to bol len one-man projekt istého Erica Syre. V tomto projekte vraj majú byť cítiť vplyvy punku, industriálu, doom metalu, ale hlavne black a thrash metalu. Texty sa točia okolo apokalyptických a socio-politických vízií. Eric vydal niekoľko demo nahrávok a demo piesní, ktoré propagoval len medzi priateľmi a pomocou internetu. Fanúšikov si získal vďaka účasti na jednom z nespočetných Burzum a Darkthrone tribútov. Okolo roku 2002 rozšíril jednočlenný projekt na ucelenú zostavu. Následne prišli riadne nahrávky: neslávne "August 2002 demo" a následne 3 dlhohrajúce albumy.A čo nám teda novinka "Résistance" vlastne ponúka? Myslím si, že v tomto konkrétnom prípade nie je na mieste hovoriť o nejakej škatuľke akou je black metal. Rovnako nie je na mieste hovoriť o prílišne temnej, depresívnej, prípadne atmosférickej hudbe, aj keď image tvorcu by k tomu jemne mohol nabádať. "Résistance" je mix medzi rannými Sodom a dnešnými modernými black metalovými aktmi pohybujúcimi sa v stredných tempách. Porovnávať však THESYRE napríklad s dnešným Satyriconom určite nechcem. Predovšetkým kvôli úplne odlišnej atmosfére, ktorou tento album disponuje (respektíve nedisponuje?).
Už pri prvých tónoch úvodnej "Hymne au Mérite" som bol mierne zmätený z toho čo počujem. Jednoduché, priam až punkové riffy, valiace sa v primitívnom "bum-čvacht" rytme bez nejakej hlbšej atmosféry, bez nejakého feelingu. Zostal som úplne chladný, nemihol som ani brvou na tvári. Proste nič. Nedokázal som v tom nájsť to, čo ja v hudbe hľadám. Mal som z toho pocit, ako keby sa niekto naučil držať "paroháča" a hurá, poďme hrať. Spočiatku som bol veľmi skeptický a už som začínal uvažovať nad tým, ako tento album "zotrem". Našťastie ku koncu piesne sa už začala črtať celková podoba albumu, ktorá ako som po pár otočení dosky zistil je pomerne príjemne návyková. Melodická, prepracovaná, s thrash metalovým šmrncom okorenená chladnými, priamymi, pochodovými pasážami, rútiacimi sa pomaly, ale isto v špecifickej atmosfére, nútiacej vás stále klepkať si do rytmu nohou. Odrazu som zmenil názor s "veľmi nudné" na "veľmi chytľavé". Kapitolou samou o sebe je vokálna zložka. Charakteristický, zrozumiteľný havraní štekot, striedajúci sa s čistými viachlasmi, ktorý asi najviac black metalový prvok na celej doske. Neodpustím si ešte poznámku k zvuku basy, prehnanej cez nejaký distortion efekt, ktorý je prítomný na celej nahrávke. Muzikantom evidentne vyhovuje, na mňa však pôsobí mierne rušivo. Avšak je to len vecou vkusu.
Opäť ma raz príjemne prekvapil počin, ktorý som akosi už dopredu zatracoval. Chytľavé, priamočiare riffy, melodické vyhrávky, občas využívajúce až tri gitary, s výbornou vokálnou zložkou. Celkovo album pôsobí pohodovo a mohol by som ho nazvať oddychovým, jednoduchým na počúvanie. Fajn odviazanie, avšak nič hlbšie som bohužiaľ v tejto hudbe nenašiel a preto hodnotím tak, ako hodnotím.
