Existuje mnoho pohľadov na kompozíciu, posolstvo hudby, postoj skladateľa i poslucháča voči nej. Lyrika, technika, atmosféra, cit pre moment verzus pesimistický, neutrálny a optimistický prístup k ich spájaniu. BAD SECTOR stojí – napriek ľahko melancholickému „feelingu“ recenzovaného „CMASA“ - čiastočne mimo všetky klasické premisy. Styčnými témami jeho dvadsiatichsiedmych oficiálne vydaných albumov sú totiž algoritmy, mikrobiológia, fyzika a výskum vesmíru. A to nie z laického, nadšeneckého hľadiska, ako to už pri hudbe s akokoľvek „exotickým“ nadýchom býva, Massimo Magrini je v prvom rade kvalifikovaným vedcom, zároveň - alebo vďaka tomu - aj nadaným ambientným skladateľom. Vďaka zameraniu na počítačovú vedu a jej hudobnú aplikáciu študoval Magrini aj elektronickú hudbu na konzervatóriu vo Florencií a spolupracoval s Computer Art Lab, kde vyvinul - okrem množstva hudobných softvérov a hardvérov - niečo, čo nazval „aerial painting hand“. Ide o vynález používaný najmä pri živých vystúpeniach, zariadenie monitorujúce polohu hudobníkových rúk. Počítač vďaka kamerovému záznamu vyhodnocuje ich výšku, uhol a mení hudbu podľa vopred stanovených algoritmov. Ukážku takého vystúpenia nájdete na videu pod článkom. Podobné, ale aj mnohé - pre jeho tvorbu - nové elementy použil aj na ďalšom z rady koncepčných albumov „CMASA“.
„CMASA“ je spätnou rekonštrukciou improvizovaného soundtracku k výstave s názvom M3M, na ktorú bol Magrini pred rokmi pozvaný. Inšpirovaný námornými a leteckými budovami, scenériou a nostalgiou pobrežného mesta Pisa, kde sa výstava konala, zložil azda najemocionálnejší – alebo skôr jediný emocionálne zafarbený – album vo svojej skladateľskej histórií. Okrem tradičných ambientných až industriálnych plôch doň na žiadosť organizátorov zakomponoval aj fragmenty akustickej gitary, klavíra a zvukov mora. Výsledok je viac ako pôsobivý. Obrazotvorný opus znie skôr decentne, nie však úplne minimalisticky. Nachádza sa na ňom kvantum rozličných, postupne sa vynárajúcich motívov, jemné náznaky noisu a krátka stať s počítačovo upraveným vokálom. S pestrosťou ale neprichádza o atmosféru, ako celok znie vyvážene, pomerne prístupne, neobsahuje zbytočne hluché miesta. Jednoducho mu ani nie je veľmi čo vytknúť.
Novinka od talianskeho jednočlenného subjektu BAD SECTOR je aj napriek vopred jasnej vykalkulovanosti poriadne sugestívnym dielom. A vďaka svojej náladotvornosti aj ďalším novým, o čosi „ľudskejším“ experimentom hyperaktívneho Massima Magriniho. Takým, ktorý možno s čistým svedomím odporučiť ako to lepšie, čo sa za tento kalendárny rok na ambientnej scéne urodilo. Nebyť nových nahrávok projektov INADE a CITIES LAST BROADCAST, teoreticky by bolo možné hovoriť aj o tom najlepšom.
