Britská pätica LATITUDES, ktorá má na svojom konte doteraz len jedno EP sa rozhodla po necelých dvoch rokoch prísť na svetlo sveta so svojím debutovým počinom s názvom „Agonist“. Predošlé EP „Bleak Epiphanies in Slow Motion“ som nemal možnosť si vypočuť a teda nemôžem porovnávať novinku s predchodcom. Koniec koncov ani nechcem. „Agonist“ je tak famózny, že už dopredu viem, kto by bol víťaz.Aby sme hneď na úvod mali predstavu o čo pôjde, skúsim hudbu LATITUDES pomenovať ako „Hydra Head metal“. Teda metal, ktorý vychádza pod taktovkou vydavateľstva HYDRA HEAD (aj keď samotní LATITUDES pod nich nepatria). Mám namysli kapely ako ISIS, PELICAN, JESU, CAVITY a pod. K tomu ešte primiešajte nejaké tie vplyvy NEUROSIS, moderných ENSLAVED, prípadne BLACK SABBATH a zhruba môžete maž predstavu kam vás táto doska zavedie.
„Agonist“ začína jemne sludge/doom metalovými náladami v podobe „Myth Catexis“, s ťažkými, dunivými, hlboko podladenými riffmi v pekne progresívne nasekaných tempách, prelínajúcich sa do nejakých tých píliacich pasáží a následne do post-rockového intermezza hraného na čistých gitarách v strede piesne. Áno, vynikajúce a to som ešte ani netušil, čo bude nasledovať. Pri nasledujúcej „Antechamber“ mi padla sánka na zem a s prvými tónmi vokálu mi padla ešte o asi dva metre nižšie. Nemám vo zvyku vyzdvihovať pri recenziách niektoré skladby pred ostatnými, avšak „Antechamber“ na celej nahrávke priam trčí. Najmä vďaka hosťovaniu vokalistu Adama Symondsa, zakladateľa metalocoreovej/avantgardnej formácie EDEN MAINE, ktorého vokál je úplne dych vyrážajúci. Dokážem si predstaviť silu tejto kapely, keby bol Adam jej stálym členom. Nie, žeby si nevystačili aj čisto len v inštrumentálnom zložení, avšak vokál posúva feeling týchto piesní do priam astronomických výšin. Celkovo album je technická krasojazda plná polyrytmov, zvratov a originálnych riffov zahraných v priam matematickej presnosti, doplnených o klasické doom/sludge metalové prvky-riffy, pričom aj pri tejto vysokej technickej úrovni inštrumentalistov je podľa mňa nahrávka jednoduchá na počúvanie a má predpoklad zaujať širšie spektrum poslucháčov, ktorí dokážu prehrýzť absenciu vokálnej zložky v hudbe. Adam sa ešte v jednej piesni na tomto albume objaví, avšak vokál predsa len nie je vec, na ktorej LATITUDES stavia.
Hudba LATITUDES je temná a zároveň krásna, monumentálna a zároveň krehká, bude vás strašiť a zároveň budete radi, že ju počúvate. Album som obtočil až nezdravo veľa krát a odporúčam ho skúsiť všetkým, čo majú vzťah k podobnej hudbe, prípadne minimálne aspoň navštíviť MYSPACE stránku kapely a vypočuť si „Antechamber“, ktorý hovorí za všetko. Skvelý celkový dojem, moja poklona.
