BLACKDEATH sú pre mňa osobne takým trochu zvláštnym úkazom ruskej black metalovej scény. Ich hudba mi okrem pár flákov nikdy neprirástla veľmi k srdcu, na druhej strane mi sú sympatickí svojími postojmi a tým ako sa prezentovali v rozhovoroch, ktoré som mal možnosť čítať. Faktom tiež je, že táto horda patrí medzi najstaršie BM hordy v Rusku vôbec, ak teda vezmeme v úvahu etapu ešte pod názvom DRAUGWATH. Mimochodom, hlavní predstavitelia „Ciernej smrti“ Abysslooker a Para Bellum sú bratia...CD „Chronicles Of Hellish Circles“ sa u mňa doma objavilo znenazdajky , keďže som ani netušil, že rusi vydali tohto roku nový album. Nejde však o novinku v pravom slova zmysle. Tak ako v prípade nedávno recenzovaných fínov HORNA, aj obsah na tomto počine je kompiláciou skladieb zo splitiek a EP + dve prerábky, "Transilvanian Hunger" v nemčine a "Der Flug der Nazgul" od SUMMONING.
Album obsahuje 7 skladieb o celkovej dĺžke 35 minút, čo je pri takejto muzike primeraná stopáž. Hneď po začiatku prvej skladby „Total“ som sa v myšlienkach vrátil do čias, keď som sa prvykrát s BLACKDEATH stretol prostredníctvom ich albumu „Saturn Sector“. Veľa sa totiž od tých čias nezmenilo... Chaotický bzučivý zvuk prebustrovanej gitary, hlas pripominajúci dve persóny – Abbatha a Nocturno Culta a v podmaze nenápadne klávesy, ktoré však svoju úlohu v celkovej atmosfére nepochybne zohrávajú. Celá skladba sa nesie v pomalom tempe, tie ďalšie už sú rýchle pravoverné všeničiace víchrice, tak ako ich poznáme. Mne osobne sedí táto beštiálnejšia tvár BLACKDEATH viac a aj keď sa jedná len o „primitívnu čierne kovovú zlobu“, počúva sa to dobre. Chválim výber skladieb, každa z nich má v sebe ukrýtú ústrednú melódiu, ktorá to drží po hromade a aj keď sa nejedná na prvý posluch o chytľavú muziku, časom zistíte, že to tak celkom nie je. Mňa osobne dostala najmä štvorka „Unkeusche Träume“, to je blekovica par excellence. Naopak úplnou zbytočnosťou musím nazvať skladbu číslo päť, smiešna klávesová záležitosť „Die Maskerade in Schwarz“, ktorá mi akurat pokazila celkový dojem a neskôr som ju proste ignoroval. Cover od DARKTHRONE ma naopak potešil, chlapi doň pridali niečo zo svojeho umu, no zachovali pôvodné čaro tohto čierneho opusu. Viete ako, originál je originál, ale táto prerábka má ozaj potešila a rad sa k nej vraciam. „Flight of the Nazgul“ je moja ohromná srdcovka už roky, ta skladba je pre mňa snáď to naj od Summoning. A ako dopadol jej cover ? Hrozne !!! Nebolo by to skončilo takto, nebyť absolutne nepochopiteľného pokusu o „čistý“ spev v závere skladby. Tie falošné tóny úplne pochovali všetku tu atmosféru a kúzlo bolo nenavrátne preč...škoda, veľký omyl páni !
Táto kompilácia určite má svoju hodnotu a ja sa k nej v budúcnosti ešte rád vrátim.Nie je to žiadny veľký skvost, no ponúka starý poctivý black metal v háve „čiernej smrti“, ktorý inde nenájdete.
