Siedmeho Novembra 2009 sa uskutočnilo v Nitre už v poradí trináste pokračovanie akcie s názvom Dark Night’s Symphony. Pozvané na túto akciu boli kapely slovensko-české s viac-menej rozmanitejším zameraním: NEVALOTH, EUTHANASIA, MEMORIA, KHADAVER a SNOVONNE.Tento report bude aj niečím možno zvláštny. keďže sa mi podarilo byť v podstate priamym aktérom tejto akcie. Hrám na gitaru a obstarávam aj nejaké tie backing revy v skupine NEVALOTH a naša skupina dostala príležitosť túto akciu otvoriť, za čo sme organizátorovi patrične vďační. Viac menej, príde mi kúsok zvrátené a nelogické hodnotiť vlastné vystúpenie, čiže túto časť kritiky vynechám.
Po príchode na miesto určenia vo veľmi skorých hodinách, sme doriešili formality okolo aparatúry a pozreli si zvukovú skúšku headlinera dnešného večera domácich hviezdičiek SNOVONNE. Začiatok akcie bol stanovený na 18:00 a napriek všetkým snahám začať na čas sa mierne posunul na 18:40, čo je ale koniec koncov ešte vcelku v norme a úplne normálne pri metalových akciách. Ako som už napísal na predošlých riadkoch, prvým z aktérov sme boli práve my NEVALOTH.
Pôvodne som chcel tento odstavec celý vynechať, ale rozhodol som sa, že pár slov predsa len napíšem. Dostali sme priestor zhruba 50 minút a za ten čas sme stihli do fanúšikov napratať päť piesní pred, ešte zďaleka nie tak plným klubom, ako by sme si želali. Odozva triezvych metalistov s pivovými pohármi v ruke, „vďaka“ ktorým nemohli ani zatlieskať je sen každého muzikanta. Žánrovo sme sa však spomedzi zúčastnených mierne vymykali a ako som už povedal klub nebol ešte z ďaleka tak zaplnený, ako by sme si želali my, rovnako aj organizátor. Každopádne hralo sa nám vynikajúco, podmienky boli skvelé, zvukár sympaťák, aj keď nikdy predtým neozvučoval black metal, popasoval sa s touto výzvou veľmi dobre. Ďakujem všetkým ľuďom, ktorí nám po koncerte osobne prišli povedať, že sa im to páčilo a že boli spokojní s vystúpením, rovnako, ako aj kapele EUTHANASIA za zapožičanie nejakej tej pódiovky.
Ďalšou v poradí mala byť EUTHANASIA z Havířova. Kapela sa môže pýšiť s už takmer 15 ročnou históriou, čím by som ich kľudne mohol zaradiť medzi veteránov žánru. Naši českí susedia sa veľmi svižne ozvučili a ich vystúpenie mohlo začať. Kapela prešla v poslednej dobe s menšími personálnymi zmenami, konkrétne odchod klávesáčky mierne oslabil zostavu a živé vystúpenia. Ani by som to nebol spoznal, keby to sám frontman kapely v pauze medzi pesničkami nespomenul. Osobne mi tam tie klávesy nejako extra nechýbali a aj tak tvorili v hudbe EUTHANASIE len minoritnú časť. Aj keď by EUTHANASIA papierovo mala servírovať melancholickú hudbu, pôsobilo ich vystúpenie na mňa úplne pohodovo, priam až veselo. Myslím si, že to bolo spôsobené najmä ich všade prítomnými folkovými melodickými motívmi, ktoré sa dajú v ich hudbe nájsť a nepriamo ju tak robia ľahšie vstrebatelnú. Za dôsledok to malo aj logické prilákanie väčšieho počtu zvedavých ľudí. Nič to však nemenilo na fakte, že po pesničke zatlieskalo zasa len pár ľudí, pretože ešte všetci neboli dostatočne opití a museli v jednej ruke držať pivo. Jednalo sa o veľmi sebavedomé vystúpenie a bolo vidno, že EUTHANASIA nie je žiadny nováčik na scéne. Pekné harmonické gitary a precízna práca oboch gitaristov, melodické linky ťahané husľami, ktoré ešte viac umocňovali celkový folkový dojem. Najviac sa mi však páčil frontmanov čistý spev, ktorý pôsobil veľmi sebaisto, povedal by som však, že český jazyk mu sedí o dosť viac, ako angličtina. Fajn vystúpenie, ako som neskôr zistil, tak pre mňa osobne asi najlepšie toho večera.
O pár minút neskôr už pódium patrilo ďalšej českej kapele a tým bola MEMORIA. Sám som nevedel v akom zložení a počte bežne MEMORIA vystupuje. Faktom však bolo, že do Nitry sa dostavili len štyria ľudia a ako som neskôr po koncerte zistil súčasná zostava MEMORIE obsahuje 6 kusov muzikantov. Čiže sme mali možnosť vidieť MEMORIU v osekanej zostave bez huslí a kláves. Nepostrehol som odôvodnenie, prečo vlastne zvyšok muzikantov neprišli, ale určite na to bol nejaký pádny dôvod. Rovnako som ani nepostrehol, odkedy MEMORIA začala hrať takmer pop-rock :). Ja viem, že od albumu „Children of the Doom“ uplynulo už dlhých 8 rokov, ale prejav z roku 2001 bol pre mňa omnoho viac príjemnejším, ako vystúpenie, ktoré som mal možnosť vzhliadnuť tento večer. Kapela podľa mňa zmenila svoju tvár a otočila svoje smerovanie o 180 stupňov. Stratila tým kopec fanúšikov, na druhú stranu dosť fanúšikov získala. Áno, prirodzený hudobný vývoj a „blablabla“, ale nemôžem si pomôcť, mne táto „nová“ MEMORIA vôbec nesedí. Vystúpenie kapela „odkrútila“ vo štvorici bez kláves a huslí, čím ešte viac umocnila ten pop-rockový dojem, ktorý som z kapely mal. Môžem však skonštatovať, že MEMORIA prilákala „na parket“ ešte viac ľudí a publikum vcelku prebudila. Mňa však sklamala. Musím určite vyzdvihnúť kvality vokalistky, to bola naozaj radosť počúvať.
Najviac z dnešného večera som sa tešil na vystúpenie východniarov KHADAVER, ktorým sa podarilo na tuzemské pomery produkovať vcelku originálnu hudbu. „Šaškovanie“ s premietacím plátnom a nastavovanie projektoru vzbudilo môj záujem ešte viac a bol som teda zvedavý, akú projekciu si tento východoslovenský kybernetický odpad pripravil. Kúsok dlhšie prípravy a trojica muzikantov a dva notebooky mohli začať servírovať svoje zvrátenosti. Hudba KHADAVER nepatrí k nijak technicky zložitým a rovnako ani tak gitarové a basové party, ktoré paradoxne zastávajú úlohu skôr rytmickú. Mohla sa teda začať prehliadka päťkových akordov, čo pre žiadneho gitaristu nebýva veľmi dobrý pohľad, to však absolútne v tejto hudbe nevadí, ale nemohol som si túto poznámku odpustiť. Dominantou KHADAVER nie sú ich kompozície, ani sampler, ani “tuc-tuc” rytmy a industriálne zvuky. Vec, ktorá túto kapelu vyvyšuje a dojem z ich vystúpenia pre mňa mnohonásobne umocnila je vokálny prejav speváka Nekro Mantikka. Tak takto ostrý nabrúsený a prenikavý rev som už naozaj dlho naživo nepočul. Úplne ničivý, mrazivý, deštruktívny vreskot, ktorý rozoberal priestory RC Naozzay aj s jeho návštevníkmi a rozliehal sa po celej Nitre by sa dal prirovnať k revu Nazgula, ktorý práve utrpel svoj posledný úder. Tento náklad ešte umocnil svojím neosobným prejavom, naozaj z toho šiel miestami mráz. Následne som si na druhý deň prehral nejaké nahrávky od KHADAVER a musím skonštatovať, že táto trojica ma omnoho viac baví naživo. Projekcia nepatrila k dominantám tohto vystúpenia a dalo by sa na nej ešte podľa mňa rapídne zapracovať. Neurazila však a bola vhodným doplnením. Po asi piatej piesni, čo KHADAVER naložili mi ich vystúpenie začalo pripadať veľmi sterilne a rovnako. V každej piesni to isté tempo, ten istý štvorštvrťový takt, takmer tie isté zvuky, čo vychádzali zo samplera. Začalo to pôsobiť dosť predvídateľne, zostal som do konca už len asi kvôli tomu deštruktívnemu vokálu, ktorý ma úplne rozoberal. Každopádne publikum KHADAVER žralo, v predných radoch sa roztočili aj nejaké vrtule. Celkovo som bol spokojný a zaradil by som ich hneď na druhé miesto po vystúpení EUTHANASIE.
Headlinerom mali byť domáci SNOVONNE, na ktorých sa prišlo pozrieť asi najviac ľudí spomedzi zúčastnených, čo bolo vidno aj na väčšom počte fanúšičiek, ktoré spolu s frontmankou spievali prevažnú časť piesní. Hudba SNOVONNE by sa dala charakterizovať, ako industriálny, ľahko požívateľný rock so ženským spevom. V preklade: nič pre mňa. Po teatrálnom nástupe bubeníka na pódium počas intra sa na pódiu zjavili aj zvyšní muzikanti a táto industrio mierne popová show mohla začať. Keď som KHADAVER jemne vytkol (v dobrom), že ich kompozície tvoria prevažne rytmické päťkové akordy, tak to som nevedel, že tá pravá prehliadka päťkových akordov ešte len príde. Ale nejak mi to vôbec nevadilo, pretože ono sa to do tej hudby vyslovene hodí. V hudbe SNOVONNE je dominantný spev rovnako, ako bola dominantná speváčka na pódiu. Nasamplované pozadie a rytmické piesne, vokálny prejav a najmä veľmi príjemné pozeranie na sexi speváčku :). Však si pozrite doložený fotoreport. Fajn oddychovka.
Celkovo hodnotím DNS XIII., ako vydarenú akciu a teším sa väčšmi na jej Januárové, už XIV. pokračovanie, kde by mali vystúpiť po dlhej dobe aj moji obľúbenci ANCESTRAL VOLKHVES. Veľké dík patrí aj organizátorovi Waldemarovi a ochotnému zvukárovi, ktorému sa naozaj podarilo pri všetkých kapelách vyčarovať vynikajúci zvuk.
