Je večer. Stlmím svetlo, vložím CD do prehrávača, pohodlne sa usadím a za zvukov intra posledného albumu belgickej úderky HULDREFOLK listujem priloženým bookletom, zdobeným výjavmi z obrazu „Triumf Smrti“ od Pietra Bruegela. Spomínajúc na detské časy, kedy mi z neho behali zimomriavky po chrbte v historických encyklopédiách, naslúcham pohrebným zvonom a rachotajúcim krkavcom. Z diaľky chvíľami dolieha akási škodoradostná píšťala retardovaného satyra, organ potom dotvára tento soundtrack k morovej epidémii, alebo, ak chcete, hudobný doprovod na svadbe veľmi morbídnej dvojice. Očami prebehnem nerozlúštiteľné texty vo flámštine, keď v tom ma už pohltí svet tónov a toto mrazivé intro sa plynulo preklenie do tiahlej úvodnej skladby, ktorá mimochodom, ako rýchlo zistíte, žiadnym spôsobom nereprezentuje zvyšok albumu. Nazvime to spestrenie na úvod...Intro doznelo. Raz, dva, tri! Pomyselné paličky odklepú svižné tempo a s nimi sa spustí ostrý, pichľavý a patrične ohavný black metal s neodškriepiteľnou patinou 90tych rokov. Na adresu „Morbide Elite“ sa mi dostalo, že „Je to taký true náser, ale má to celkom gule.“ a môžem povedať, že pravdivejší komentár sa mi hľadá ťažko. Desať skladieb v duchu NARGAROTH, prešpikovaných až povrch citom pre kombinovanie nezložitých melódií, je zaobalených v dokonalom zvuku celej nahrávky. A nemám tým na mysli plastickú sterilitu nejakej bombastickej novinky od Nuclear Blast, proste ten zvuk, ktorý kebyže dostane ženskú podobu, tak vyzerá ako silikónová blondína s botoxom prekypujúcimi perami. „Morbide Elite“ sa môže síce tiež pýšiť plným, dovoľte mi povedať, „sexi“ soundom, ale nechýba mu tá správna špinavosť a archaickosť, bez ktorej sa black metalová muzika stráca vo vlastnom lesku. Jednotlivé inštrumenty sa tu takisto nebijú v nerozpoznateľnom bordeli, ale každý jeden pekne vynikne, či už sú ti hutné gitary, bicie á la „De Mysteriis Dom Sathanas“, okorenené krásne cinkavou ride-ou, alebo dunivá basa, v momentoch keď sa práve neskrýva za gitarovými linkami. Samotný mix aj mastering sa teda veľmi vydaril a hlavne nepodkopal kapele ten morový feeling a identitu, čo považujem za veľké plus.
Po hudobnej stránke si potom album stojí minimálne rovnako dobre a je pre mňa potešujúce vidieť, že z Beneluxu nevyvážajú výlučne kvalitný death metal. Rýchle skladby, umne popretkávané stredne-tempými pasážami sú síce vystavané v štvorštvrťovom takte, na pravidelných rytmoch a kompozične jednoduchších riffoch (nie technicky), ale ak sa niekedy hovorí, že v jednoduchosti je sila, tak v tomto prípade to platí dvojnásobne. Nechcem preto nijakým spôsobom zhadzovať hudobné nadanie členov HULDREFOLK a navyše nepochybujem o tom, že nevystrieľali celý svoj arzenál inštrumentálnych schopností. Naopak, nejaká prílišná virtuozita by tu bola na úkor dravosti a údernosti. Spevák Drang zúrivo šteká jednotlivé slová ako podráždený doberman, miestami potom obmieňaním výšok svojho vokálu zaujímavo dopĺňa gitarové melódie. Práve v hlase frontmana nachádzam najviac podobností s už spomínanými NARGAROTH, ale ono to v zásade celé atmosférou pripomína ich klasické obdobie „Black Metal Ist Krieg“. Album teda originalitou príliš neoplýva, v tom by som jeho silnú stránku ani nehľadal, zato odsýpa neskutočným spôsobom a ani po doterajšom intenzívnom prehrávaní nestratilo nič na svojej sile. Človek by si povedal, že na takej rozsiahlej hracej ploche sa predsa zákonite musia vyskytovať nejaké hluché, biele miesta ale nič, čo by sa podobalo na umelú výplň tu naozaj nenachádzam. Drsná kombinácia klepačiek, dvojkopákových kobercov a pospájaných riffov si pýta pozornosť hlavne zaujímavou prácou s tempom a dáva tiež šancu vydýchnuť akustickými partami. Nuda sa do doznenia outra pri poslednej skladbe naozaj nekoná. To choďte keď tak hľadať inam.
Čo na záver? U zástancov hudobného progresu alebo žánrovej rozmanitosti HULDREFOLK veľké vášne s najväčšou pravdepodobnosťou neprebudia. Ak patríte medzi či už medzi pamätníkov alebo tých, ktorých konzervatívny album jednoducho neurazí, tak si to rozhodne zožeňte a vypočujte. Každopádne, bez ohľadu na odlišné chute nás- poslucháčov, je „Morbide Elite“ vskutku kvalitná a chytľavá nahrávka, akú nevidieť deň, čo deň, aj keď možno odetá v handrách z druhej ruky. Vážení a milí, takto si predstavujem poctivý, priam rázovitý black metal.
K recenzii poskytol: Iron Age Records
