Nedávno som sa stretol s názorom, že DARK FORTRESS sú preceňovaná kapela.. Môžem súhlasiť s tým, že okolo ich nového albumu sa narobilo možno až príliš veľa humbuku, a je vidieť, že za nimi stojí silné vydavateľstvo v podobe Century Media. Ono či už chceme, alebo nie, aj black metal je trh a hudba, v istom zmysle, spotrebný artikel, ktorý bez ohľadu na svoje vnútorné kvality, potrebuje určitú propagáciu, aby tá námaha priniesla zainteresovaným aj nejaké tie pesos. Takže v tomto smere som ochotný to masívne promo chápať. Ale to, že vo väčších firmách sa už na underground nehrá, ešte neznamená, že hudobne z toho musí zákonite vypadnúť síce navoňaný, ale predsa hnoj.Čo som od novinky teda očakával? Dobre rozbehnutá kapela, nemalý fanclub a známy label... nebolo by tak zložité vystavať album na úspechu predchádzajúceho „Eidolon“ a recept na opakovaný ohlas by bol na stole. Som asi večný skeptik s predsudkami, ale takto nejako som si aktuálnu tvorbu naozaj predstavoval, keď som ešte netušil, ako moc predbieham udalosti. Všetky moje prvotné obavy z toho, že budú stagnovať na vyhriatom miestečku, totiž DARK FORTRESS rozkopali široko ďaleko, už po prvej skladbe. Kapela medzičasom naozaj nezaháľala a prišla s novinkou natoľko prepracovanou, že aj najväčší pochybovači budú minimálne uznanlivo kývať hlavou.
Odklon od priamočiarosti predchádzajúcej dosky k zložitejšie uchopiteľným štruktúram skladieb je najvýraznejšou črtou súčasnej tváre DARK FORTRESS. Paradoxne „Hirundineans“, videoklipom tak trochu pasovaná na pilotnú skladbu, je v tejto súvislosti asi najmenej reprezentatívna vec. Množstvo podobných chytľavých momentov, tu ako taká pachuť „Eidolonu“, úplne nevymizlo, ale „Ylem“ už zďaleka neponúka tak jednostranne zameraný materiál. Nutne dodať, že hudba pôsobí menej prístupným dojmom, a chvíľu trvalo, než som si k týmto, prevažne strednetempým kompozíciam, našiel cestu. Ale podmanivá, miestami až snová nálada, ma odvtedy nepustili.
Melodika albumu ťaží z čistejšieho zvuku, nápaditej práci gitarového dua, a kraľuje mu vskutku zlaté hrdlo súčasného pevca. V celkovo pomalších skladbách došlo na pozoruhodné zmeny najmä potom rytmickej sekcii. Bicie nie sú práve tým dominantným nástrojom, zato bubeník sa so svojou súpravou vyhral miestami až s detskou predstavivosťou. Rôzne vyhrávky a v rámci tučných úvodzoviek, povedzme aj jemnejšia hra, dáva agresívnemu metalu tretí rozmer. A akokoľvek sa mi prieči experimentovanie s mixovaním dvoch stôp bicích, tak v tomto prípade som zhodnotil, že v tých pár skladbách to dopadlo skôr zaujímavo než preplácane.
„Ylem“ prekvapil hmatateľným posunom a zároveň nesklamal, čo do kvality a hráčskej precíznosti. Ak by som sa jeho obsah snažil narvať do jedného slova, tak asi „progres“ alebo „experiment“ k tomu majú najbližšie... Súčasná tvorba má neodškriepiteľný potenciál osloviť široké spektrum poslucháčov extrémnej muziky a zároveň piesne nestrácajú na atraktivite pre prípad živej prezentácie. Ak DARK FORTRESS majú nejaký status, tak si ho len a len potvrdili, a táto nahrávka by za rok 2010 jednoznačne nemala nikoho minúť.
