Rád píšem o debutových albumoch. Človek nie je pri prvotinách nútený takzvane porovnávať včera a dnes, vynášať rozsudky nad vývojom kapely alebo si lámať hlavu nad nejakým novým spevákom. Hodnotenie a priblíženie nahrávky sa tu bez nejakých vonkajších faktorov zakladá vyslovene na forme a obsahu a myslím, že svojim spôsobom je tu tak väčší priestor pre akúsi objektivitu. Na dnes som vybral debut nórskej multižánrovej kapely DEVAR, pôsobiacej u vydavateľstva code666. Dostal som ich do vena ako tip, a môj následný dojem ma priviedol až k tejto recenzii. Síce netvrdím, že by sa mali na stránkach Mortemu obchádzať rôzne nepodarky, odpad a hudobný septik, ale zaujímavá tvorba si predsa len zaslúži menšiu publicistickú prioritu. Koniec koncov, snažíme dané žánre podporovať a nie zadupávať. A čím teda DEVAR upútali? „Alternate Endings“ je v prvom rade emóciami nabitá doska s hmatateľnou prímesou melanchólie a naliehavosti, na spôsob skvelého album „Köld“ od SÓLSTAFIR. Miesia sa tu vplyvy moderne ponímaného melodického severského black metalu (pýta sa označenie „post-black“), gotického rocku, bluesové postupy a rytmy, niektoré skladby sú ešte osolené štipkou elektroniky, ale zároveň sa každá táto škatuľka javí trochu prikrátka. Ono všeobecne je mi v tomto prípade ťažko hľadať vyslovene príbuzného interpreta. Vokál miestami pripomína Glenna Danziga, výrazná basová linka zas evokuje VEN BUENS ENDE, Floydovské gitary, občasné klávesy sú ako z „Midianu“ od COF, a v týchto referenciách by sa dalo pokračovať. Avšak ako celok, si žije tvorba DEVAR vlastným životom, a fúziou všetkého možného v rámci tvrdej (a nie len tej extrémnej) muziky, sa im tak podarila vytvoriť neohmataná, pozornosti hodná vec, najmä čo do originality. Muzikanti majú hudobných nápadov plnú skriňu ako ženská oblečenia, a môžeme sa len tešiť, že na svojom debute ukázali snáď len časť svojho šatníka. Zvuk „Alternate Endings“ by som nazval skvelo čitateľným, obzvlášť na miestne black metalové pomery, ale zároveň s tým rád podotkol, že má ľahko identifikovateľný „oldschoolový“ nádych. Ak samotná kapela z časti prirovnáva svoj výtvor k rokenrolu 50tych rokov, tak ja osobne, vidím tu súvislosť práve v tejto kapitole.
Čo teda robiť s týmto kusom? Sychravá nálada piesní je ako stvorená pre osamotené prechádzky brečkami snehu a dažďa zimného veľkomesta s prehrávačom vo vrecku. Napriek neodmysliteľnému negativizmu a zasnenej beznádeji (trochu nešťastný slovný obrat, ale nič lepšie ma pre konkrétny prípad naozaj nenapadá), ktorý z nej sála mi príde, ako príjemná relaxačná hudba pre účely nejakého pekne skazeného dňa. Dobré zapamätateľné refrény sa vyrývajú do hlavy, a doska ani po niekoľkom pretočení nestráca na svojej sile. Zásluhu na tom najskôr nesie veľmi osobitý spev frontmana Devara. Je mu navyše rozumieť aj v hrubších polohách a môžete tak sluchom prečítať aj lyrickú stránku albumu, ktorá dôležitým spôsobom dotvára jeho atmosféru. Napriek tomu, že ani ostatné nástroje, a hlavne basa, nezostávajú pozadu, je predsa len charakteristický vokál tým kľúčovým hráčom.
„Alternate Endings“ nie je takzvane do voza, aj do koča, ale treba na to mať náladu. Dá sa počúvať opakovane, ale s určitým časovým odstupom. Pravoverných black metalistov navyše táto parta z Bergenu sklame svojou „popovosťou“ a chuťou ponurého romantizmu miesto pekelných ohňov a rohatých ziel. Ja môžem vytknúť snáď niekoľko hluchých miest v strede albumu, ale odmysliac od toho sa jedná o veľmi originálnu a multižánrovú záležitosť s melodickým, ako aj tvrdým hudobným obsahom, ktorú treba aspoň vyskúšať!
„And how I want to die- And how I want to live in my own motion picture..“ - Devar
