Všetci vieme o záležitostiach, ktoré sa udiali v zoskupení NEGURA BUNGET. Písalo a diskutovalo sa aj na stránkach mortemu ohľadom toho veľmi veľa. Ak vážený čitateľ nie si včerajší, určite vieš o tom, že zakladajúci člen Hupogrammos, spoločne so Sol-Faurom opustili skupinu a sformovala sa nová zostava, ktorá momentálne zahŕňa dvojicu Corb - gitara, vokály a Spin - gitara, ako náhradu za dvoch členov, ktorí odišli. Z pôvodnej zostavy zostal iba bubeník Negru. Okrem toho, že táto nová partička začala pracovať na novom materiáli, ktorý dostane názov „Vîrstele pămîntului“, prebiehali posledné úpravy na albume „Maiestrit“. „Maiestrit“ je reinterpretáciou už takmer dekádu starého albumu „Măiastru Sfetnic“, pôvodne vydaného v roku 2000. Veľmi dôležité je ešte poznamenať, že „Maiestrit“ je oproti „Vîrstele pămîntului“ nahratý „starou“ zostavou, pričom „Vîrstele pămîntului“ už bude prácou zostavy novej. K „Vîrstele pămîntului“ vyjde v najbližšej dobe ďalšia recenzia a bude to de facto porovnanie: „stará“ versus „nová“ tvár NEGURA BUNGET.
Oproti remasteru starej nahrávky mi príde myšlienka reinterpretácie omnoho sympatickejšia. Aby sme presne vedeli o čo sa jedná, tak v skratke vysvetlím niektoré pojmy. Remastering znamená hrabanie sa v starých, zašumených páskach, ich čistenie, hranie sa s ekvalizérmi a kompresormi a taktiež s pomerom jednotlivých stôp vo výslednom mixe, za účelom dosiahnutia nového zvuku, ktorý by mal evokovať podstatne lepší dojem z nahrávky. Remastering zvykne bývať aj reklamný ťah nahrávacích spoločností a vydavateľstiev s jednoduchým účelom - donútiť ľudí kúpiť si niečo, čo už vlastnia, alebo len jednoducho zrecyklovať nahrávku starú. Pri reinterpretácii sa to proste všetko nahrá nanovo. Avšak za rovnakým účelom. Čiže je veľmi dôležité, dať si pozor na to, či sa oplatí danú nahrávku kúpiť, alebo nie.
„Măiastru Sfetnic“ je album z roku 2000, ktorým sa NEGURA BUNGET výraznejšie odlíšila od jej predošlých počinov. Keď som pri „definícii“ slova remastering použil aj slovo „zašumený“, tak pri tomto konkrétnom prípade to platí dvojnásobne. Pôvodný zvuk bol absolútne neorganizovaný, špinavý a tak charakteristický pre ranné počiny black metalových formácií. V niektorých pasážach ste počuli iba bzučot gitár a pri akejkoľvek snahe nebolo možné rozoznať melódie, prípadne rozlíšiť basu od gitár, nebodaj nejakých folkových nástrojov. Pri porovnaní s pôvodnou verziou, hneď na úvodnej piesni - „Vremea locului sortit“, počuť neskutočný rozdiel a keby mi niekto pustí tieto piesne hneď po sebe, tak by som prvý krát ani nevedel poriadne rozoznať, že sa jedná o tú istú skladbu, či dokonca skupinu. Už hneď pri tomto fakte mi bolo jasné, že reinterpretovaný album je jednoducho dobrý „deal“. A navyše, keď ešte obsahuje dve veľmi podarené prerábky piesní v akustickom prevedení, čo je, viac-menej, len takou čerešničkou na torte. Charakteristické gitary, s Hupogrammovým rukopisom tu cítiť až moc výrazne a celkovo jeho a Sol-Faurov podpis je na tejto nahrávke veľmi výrazný. Mám rád, keď sa kapela na nič nehrá a vie, čo robí. Žiadni rádobysatanisti, pseudo-pohania, bojovníci za neviem čo. Hudbe NEGURA BUNGET, voľne preložené aj ako „temný zahmlený les“, jednoducho verím a pri počúvaní ich „Maiestrit“ mám skutočne dojem, že sa na takomto zahmlenom mieste nachádzam. Či podobný dojem budem mať aj z regulérnej dosky „Vîrstele pămîntului“ je ešte na dlhšiu úvahu a v najbližšom čase vás budem o výsledkoch informovať.
„Maiestrit“ je stará hudba v modernom šate a je prakticky povinnosťou pre všetkých uctievačov „starej negury“. Reinterpretácia albumu z roku 2000 sa veľmi podarila. Je dostatočne agresívna, pričom si zachováva poriadnu porciu atmosférickosti a pasáží pre NB tak špecifických. Umožňuje objaviť skryté rozmery pôvodnej nahrávky a objaviť veci, ktoré boli zahalené vtedajšími nahrávacími nedostatkami. Jedná sa o prakticky poslednú Hupogrammovu prácu pod touto značkou.
