LES DISCRETS je projekt všeumelca Fursyho Teyssiera, ktorého môžete poznať najmä z pôsobenia v kultových AMESOEURS, kde zastával post basgitaristu. Fursy, okrem toho, že je primárne výtvarník, si skúsil aj réžiu krátkeho animovaného filmu - Tir Nan Og a najnovšie k svojim všeumeleckým aktivitám pridal aj zmluvu s Prophecy Records, u ktorých vyšiel jeho prvý dlhohrajúci album: „Septembre et ses dernières pensées“. Fursy na post bubeníka dosadil tú správnu osobu – veľmi talentovaného Winterhaltera, s ktorým je starý známy z čias AMESOEURS a s niektorými textami a s občasnými vokálmi mu pomohla aj Audrey Hadorn. Nie, to nie je Audrey AMESOEURS. Len sa jedná o náhodnú zhodu ich prvých mien. Takže máme za sebou osoby a obsadenie, poďme sa pozrieť na hudbu samotnú.Fakt, že Fursy je s Neigem veľmi dobrý kamarát už vyše 15 rokov, sa podľa mňa odrazil aj v jeho hudobnej tvorbe. Najmä v podobnom charakteristickom štýle spevu, použitia rodnej francúzštiny s „jemnou“ lyrikou, typického vybrnkávania a špecifického riffovania. Nijak to nekritizujem. Nevravím, že je to zlé, len keby mám narýchlo „Septembre et ses dernières pensées“ k niečomu prirovnať, tak vykríknem slovo ALCEST. Navyše oba albumy vyšli v približne rovnakej dobe a ich predzvesťou bolo spoločné LP splitko, ktoré som recenzoval nedávno. Rovnakého autora má aj cover oboch albumov. Avšak tu je jeden podstatný rozdiel. Zatiaľ, čo pri väčšine nahrávok býva booklet len akýsi vizuálny doplnok k hudbe, pri LES DISCRETS hrá táto malá knižočka podstatne dôležitejšiu úlohu a hudba s lyrikou sú na „Septembre et ses dernières pensées“ len doplnením tej grafickej časti. Nechcem tým teraz povedať, že nesmiete LES DISCRETS počúvať bez neho. Samozrejme, že si ho môžete pustiť „len-tak“, avšak Fursyho ilustrácie v tomto booklete, len umocňujú celkový dojem z diela a umožňujú kúsok viac pochopiť o čo kráča.
Ale zasa som kúsok odbočil od hudby, tak je na čase sa k nej opäť vrátiť. Shoegaze, post-rock, veľká dávka akustických pasáží, jemný vokál, pocity, emócie... Ústrednou témou „posledných Septembrových myšlienok“ je láska a smrť a toto dielko vás o týchto témach prinúti rozmýšľať. Ak mu samozrejme túto možnosť dáte. Hudba je melancholická. Ale tentokrát je to tá melanchólia, ku ktorej nie je potreba sa nútiť, alebo mať na ňu náladu. Trávi sa to veľmi jednoducho. Časté vybrnkávačky, ako priam vystrihnuté zo zlatej éry ULVER - album „Bergtatt“, doplnené o post-rock/shoegaze postupy, miestami prechádzajúce do jemnučkého blast beatu (zvláštne slovné spojenie, ja viem, dúfam, že aspoň tušíte, čo mám namysli). To, čo tým všemožným post-rockom a shoegazom chýba je poriadny vokalista. Fusry má na niektorých miestach absolútne úžasnú farbu hlasu, ktorý sa v istých momentoch stáva totálne dominantný nástroj. Pieseň „Les feuilles de l'olivier“ (listy olivového stromu) má takú silu, že vás priam odfúkne a akustická „Sur les quais“ vás prenesie do iného sveta s celkom odlišnými, kľudnejšími náladami. Typické post-rockové gitarové steny tvoria pevnú oporu ostatným nástrojom, ktoré sa cez ne rôznou silou predierajú vytvárajúc dojem úplného blaha, spokojnosti, smútku a šťastia zároveň. O chvíľu zas tieto steny úplne zbúrajú akustické gitary a dominantný vokál, miestami vrstvený spoločne s Audreyiným ľahkým, ženským hláskom . Ani tieto steny nepôsobia nejakým extra drsným dojmom. Všetko je tak prirodzene jemné. Od zvuku gitár, až po vokál a celkové aranžmá bicích a Winterhalterovú rytmiku.
Fursy pracoval veľmi dlhú dobu na tomto projekte a ako sa hovorí: trpezlivosť ruže prináša. Podarilo sa mu vytvoriť prekrásne dielo, ktoré ma zrazilo do kolien. Je to fajn prechádzka zo všedného sveta niekam mimo realitu. Spoločne s kombináciou najrôznejších štýlov a presvedčivého vokálu sa jedná o krásny, zasnený trip niekam do krajiny Fursyho vizuálnych kreácií.
K recenzi poskytl: Prophecy Productions
