Poznačený doznievaným nejakého zákerného víru, som sa v nahlodanej telesnej kondícií, rozhodol vyjsť do klubu s cieľom nabažiť sa trochu tej skvostne nedýchateľnej atmosféry, a v neposlednom rade aj metalu. Exit Chmelnice touto dobou, aspoň čo sa týka všeobecnej sféry vkusu čitateľov Mortemu, hostí jednu sladkú akciu za druhou, čo dokumentujú aj početné „toaletové“ letáky a propagačné plagáty. KATATONIA a SWALLOW THE SUN, ALCEST, NACHTMYSTIUM.. Pekne sa to sype! Akurát kto to má všetko stíhať?!
Z časových dôvodov som bol ukrátený o prvú bandu na programe, pretože nemeckých LONG DISTANCE CALLING sa mi nepodarilo stihnúť. Dostavil som sa akurát včas na SWALLOW THE SUN, ktorí v ten večer predstavovali ťažisko mojich záujmov. Vydarené štúdiové nahrávky boli sami o sebe dostatočným lákadlom a dôvodom, prečo si ich živú adaptáciu nenechať ujsť. Vzhľadom na to, že som minulý rok neabsolvoval decembrovú zastávku kapely, v rámci headliner turné k „New Moon“, sa jednalo o môj prvý kontakt s nimi. Bol som prudko zvedavý, či sa takto podarí navodiť, ba prípadne ešte umocniť, atmosféru oných albumov. Lepšie rozbehnutie setu, ako energický nástup do zaplneného sálu, za hutného a vyváženého zvuku si snáď ani nemožno priať. Všeobecne sa mi zdá, že akokoľvek je vhodnosť akustických podmienok v tomto jednom z najfrekventovanejších metalových podnikov v republike často spochybňovaná, tak poslednou dobou, sa pánom zvukárom s tým darí vcelku úspešne zápasiť, a koncerty majú v tomto smere hmatateľne vyššiu úroveň (a contrario uvediem napr. „noise“ zážitok z TEMNOZORU 2009). V prípade SWALLOW THE SUN mi síce väčšinu času uchádzala druhá gitara, ale ono dosť záleží, kam sa človek nastaví. Čiastočne tak moja vlastná chyba. No späť k veci. Ten strhujúci začiatok koncertu onedlho vystriedala, pre mňa nečakaná, statická poloha. Najprv som to prisudzoval nevhodne zvolenej skladbe, ale ukázalo sa, že problém je trochu globálnejšej povahy. Vyvodil som záver, že ich tvorba, jednoducho nie je práve najvhodnejšia pre pódiovú prezentáciu. To, čo zo slúchadiel unáša poslucháča na vlnách ťaživej nálady, pôsobí naživo trochu bezzubo. Oťažievajú mi akurát tak nohy a z letargie ma vytrháva až záverečná „Swallow“, kedy si vravím, že takýto zlomový moment sa mohol dostaviť aj skôr. Pritom kapela to (možno s výnimkou speváka) drtí o stošesť, až sa miestami bojím, aby si klávesák nerozsekal hlavu o svoj Korg. Aj muzikantsky boli tiahle skladby precízne zvládnuté, ale vystúpeniu chýbal ten správny stupeň intenzity, ktorý by úspešne odohnal dobiedzajúci pocit nudy z pomalších kompozícií. Nespochybniteľne profesionálny výkon kapely, ktorú mám vážne rád, škoda len, že nemôžem konštatovať, že lepší koncert sa len tak nevidí.
Priznám sa, že KATATONIA, ktorá bola na poradí, ma hudobne doteraz zdarilo obchádzala. Síce notoricky známa firma, ale predsa mám o ich tvorbe len rámcovitú predstavu, utvorenú na základe aktuálneho EP a niekoľkých náhodne zachytených skladieb. Áno, aj takí ľudia sú. Hold, každého nejaký ten „kult“ pár krát za život úplne minie. Uvádzam to sem preto, lebo tomu prisudzujem kľúčový význam v otázke, prečo som vystúpenie hlavných aktérov večera vnímal, tak ako som ho vnímal. Byť zainteresovanejší voči kapele, tak by ma ich hudba možno ľahšie dostávala „do deja“, ale takto, musím hodnotiť svoje dojmy nasledovnými pojmami. Zhliadol som koncert, na ktorý s radosťou zoberiete svoju nežnú slečnu, oprostený od obáv, že vám ju udupú v kotli, a zároveň, sa vám po ceste domov prizná, že „veď to nebolo až tak strašné, ako som čakala...“. Nedá sa tomu uprieť veľa vložených emócií, ale takisto nemožno premlčať malé množstvo odovzdaného „metalu“. Často počúvam ódy ospevujúce charakteristické atribúty tejto doomovej veľmoci, ako rozjímavosť, určitú obrazotvornosť, alebo schopnosť preniknúť pod kožu, no nepomôžem si, ak sa mi to tam nepodarilo nájsť. Súhlasím však s tým, že v takomto prípade možno koncert, neposkytuje dostatok priestoru na to, aby sa tak stalo. Nemám nič proti zasneným a melancholickým náladám v muzike, ale v tom Exite mi chýbala určitá gradácia týchto polôh. Mal som pocit, že vystúpenie nikam nesmeruje a jednotlivé skladby sú ako prehadzovaním loptičky cez sieť, tam a späť. Opakujúci sa motív ukolísanej slohy a úderného refrénu (prípadne v opačnom poradí), začal byť v polke vystúpenia už celkom iritujúci, a vystúpenie sa nedokázalo od tejto pevnej štruktúry odchýliť do svojho konca. V konečnom dôsledku, to v mojich očiach zabilo všetky krásne melódie a silné momenty, ktoré sa kapele nedajú uprieť. KATATONIA odohrala viac než plnohodnotný set a verím, že početný tábor fanúšikov mohol chrochtať blahom, podobne ako si aj ja zaujato libujem v nekonečných setlistoch svojich obľúbencov. Čo sa týka umeleckého prejavu kapely, tak naopak nemám čo vytknúť. A vzhľadom na to, že tieto riadky by mali, skôr než hudobnú tvorbu, mapovať priebeh večera ako takého, si nedovolím hovoriť o nejakom nevydarenom koncerte. Viem len toľko, že hudba KATATONIE ma definitívne neoslovuje a, že celý čas som si asi niekde v kútiku duše prial, aby na pódiu stál niekto iný.
Je to len a len dobrým signálom, že sa naše končiny stávajú (resp. už stali) pravidelnými zastávkami pestrého portfólia žánrovo odlišných umelcov a kapiel. Tento koncert bol len ďalším dôkazom toho, že táto subkultúra má svoje zázemie, a to aj v podobe toho množstva zúčastnených ľudí. Atmosféra večera bola veľmi príjemná a nepochybne priniesol kopec zážitkov, napriek tomu, že osobne to po hudobnej stránke až tak kladne nehodnotím. Žeby nabudúce?
