Ak som si zachoval správnu informáciu, tak NACHTMYSTIUM istý čas figurovali v spojitosti so speváčkou Jarboe, ako pôvodne avizovaný „support“ jej minuloročného turné, ktoré nakoniec celé, vrátane pražskej zastávky, absolvovala po boku NEUROSIS. A pokiaľ ma pamäť ohľadne NACHTMYSTIUM neklame, tak na jeseň 2009, mala pôvodne aj európska šnúra ABSU, byť spoločným ťažením týchto amerických veličín. V kalendári som preto podvedome krúžkoval onen dátum 10.04., s určitými obavami, aby to opäť na niečom neskrachovalo. Našťastie neopodstatnene, a pre tento krát, už k žiadnym nepríjemným komplikáciám nedošlo.
Program mojej tretej návštevy Exitu v priebehu necelých dvoch týždňov (cítim sa, akoby žiaden iný klub ani neexistoval) začal niečo po plánovanom začiatku v 20:00, ale bolo to stále v rámci takej tej zdravej akademickej štvrťhodinky, a nazvime to kľudne načas. Prebehol som distro, ktoré bolo značne „rozkradnuté“ z predchádzajúcich zastávok, a mal som pocit, že na nás zostal mierne zvyškový tovar. Z reči toho chlapíka som úplne presne nepochopil, či ich label dostatočne nezásobil, alebo to proste šlo nečakane na dračku a nestihli sa tie veci dodať, každopádne bolo toho poskromne.
Začali INSWARM. Hrajúc vo dvojici, kde jeden maník obsluhoval elektroniku, syntetizátor plus spev, a druhý gitaru, predviedli asi polhodinovú show kombinujúcu tvrdý industrial s doomovými prvkami. Nepomôžem si, ale keď naživo chýba celá rytmická sekcia a je v tom priveľa samplov, tak je ten zážitok proste polovičný. Hlavne v prípade takejto pomalšie ladenej muziky, kedy bicie nepozostávajú z nereálnych klepačiek, alebo naopak „tanečných“ rytmov. Inak sa nedá povedať, že by to bolo vyslovene nezaujímavé, a hlavne, s dvoma muzikantmi to v ten večer nebol posledný kontakt..
NACHTMYSTIUM je pre mňa jedna z kapiel, o ktorých viem, že najprv vidieť, až potom zomrieť. Jednoducho „must-see“ záležitosť! Vždy mi na nich imponovalo vytrvalé posúvanie vlastných žánrových hraníc, ako aj schopnosť skĺbiť tvrdosť a priamočiarosť s akousi muzikantskou virtuozitou a talentom. Výsledkom je energiou natrieskaná hudba, postavená na sofistikovanom základe, ktorej nechýba atmosféra, ale ani hlava a päta. Zostava bola na Chmelnici ochudobnená o Jeffa Willsona, ktorý spolu s Blakeom tvorí akési jadro kapely, na ktoré sa potom striedavo nabaľuje množstvo talentovaných štúdiových alebo koncertných muzikantov z iných hudobných telies. Každopádne post druhej gitary zostal kompletne neobsadený, čo by automaticky set trochu ochudobnilo, pretože niektorých skladbách basa jednoducho nedokáže plnohodnotne zaplniť medzeru po onej rytmickej gitare. S odznením intra v podobe „Away From The Light“ z bezkonkurenčného albumu „Assasins..“, spustila kapela s naň nadväzujúcou skladbou „Your True Enemy“. Jedovatá a agresívna vec, kruté nasadenie na pódiu, ale uši mi z prehúleného zvuku pomaly krvácajú. Neviem, či niekde na mixe zostal nejaký gombík pootočený príliš doprava, ale nepoznať jednotlivé skladby, tak sa v tom teda hodne strácam. Zvuk, strašiak každého koncertu seba zaujímavejšej kapely, vytasil svoje ostré nechty a zjazvil, podľa mňa inak perfektné vystúpenie. Svetlé okamžiky v tomto smere prinášajú jednoduchšie kompozície z „Doomsday Derelitcs“, kde sa už človek má možnosť o moc lepšie orientovať a „Life On Fire“ ako „Hellish Overdose“ sú proste wow! Nestrácali sa tiež sóla a vyššie tóny, čo už sa ale nedá povedať o zložitých riffoch, kde sa medzi hlukom a kopákmi miestami ozaj ťažko hľadali nejaké záchytné body. Absencia kláves a gitary je teda nakoniec trochu irelevantná. Napríklad, na základe toho, ako znela na živo ukážka z nového albumu v podobe „Addicts“, som si asi absolútne nevedel predstaviť čo od toho čakať, pretože som sa v tom nevyznal. Teraz mám to promo, a skladba, čo na ňom stojí, je stále pre mňa niečo úplne nové, napriek tomu, že som to údajne v ten večer počul, heh. A contrario chcem povedať, že z koncertu mám stále zážitok a vôbec neľutujem. Prečo? Malo to šťavu, odovzdaný a spotený výkon sa kapele nedá zobrať, Blake spieval ako zbesilý, a napríklad úžasne vygradovaný záver „Assasins“ bolo zlo non plus ultra! Mrzí ma, že to nebolo úplne podľa mojich predstáv, nepôsobilo to tak opojne, ako samotná nahrávka a navyše mi ešte, ako naschvál, dlžia skladbu „Ghosts Of Grace“. Aj tak ma NACHTMYSTIUM nabili energiou na celý týždeň a väčšinu času som si tú jazdu vážne užíval, pretože ani zvukové nezdary to nemohli úplne potopiť! Nech to znie akokoľvek rozporuplne..
Približne polhodinová pauza pred THE LIVING JARBOE môjmu sluchu celkom prospela. Na základe doterajšieho kontaktu (ako umelec- poslucháč) s Jarboe som očakával niečo naozaj nevšedné a bizarné. Respektíve inak; ja som z toho titulu práve vôbec nevedel, čo vlastne čakať. A to mi vydržalo až do poslednej skladby. Ztripovaná a hypnotizujúca úchylnosť, v tom najlepšom zmysle, ktorá v sebe kumulovala milióny rôznych výrazov a pocitov. Bolo to tajomné, rituálne, miestami až hystericky impulzívne, a nebojím sa povedať, že akýmsi spôsobom aj erotické. Rôznorodosť skladieb, kde každá bola ako z inej dimenzie, prechádzala cez elektroniku a industrial, kmeňové rytmy až po noisové pasáže s prvkami improvizácie. Celé umocnené krásnym hlasom speváčky, ktorý v kontraste s inštrumentálnym podmazom vytváral veľmi špecifickú atmosféru. Ťažko sa opisuje tá živočíšnosť, ktorá z toho trieskala, ale tá hudba mi svojou intenzitou zvierala žalúdok. Kapelu, mimo basáka, tvorili páni z INSWARM a bubeník z COBALT. V danom tom momente, ešte aj s charizmatickou Jarboe, však tvorili dokonale fungujúci, homogénny celok, ktorý pôsobil tak kompaktne, ako často krát ani regulárne kapely nie. Ak ma v ten večer niekto očaril, tak práve oni, a to som v zásade prišiel za niečím úplne iným. Koľko krát vidíte speváka (speváčku v tomto prípade) kľačať na zemi medzi publikom, gitaristu používať bubenícku paličku miesto trsátka a podobné výjavy? Ako vizuálne, tak aj hudobne veľmi bizarný a skvelý zážitok zároveň!
Cestou domov si v hlave rekapitulujem priebeh večera. Odmyslieť si, s prepáčením posraný zvuk u NACHTMYSTIUM, tak by tomu nebolo čo vytknúť. Napriek tomuto faktu hodnotím kapely prudko pozitívne. Na záver ešte pár slov k účasti, ktorú som nechcel motať do textu vyššie. Tu opäť bieda. Ono koniec koncov, kto vyslovene pravidelne nesleduje dianie, tak nemal moc šancí sa o akcii ani dozvedieť, ale aj v tom prípade je takáto návštevnosť na tento „underground“ stále málo. Dovolím si tipnúť, že v tom najlepšom, na THE LIVING JARBOE, by som dokola napočítal tak na 60 hláv. NACHTMYSTIUM tu mali fanúšikov naozaj hŕstku.
Fotografie do článku poskytla Sabina Šelleová.
