Bez akéhokoľvek oficiálneho dema, čo by mu predchádzalo, prichádza dlhohrajúci debut tohto ruského dua tak trochu odnikadiaľ, vzápätí však prekvapuje svojou nepochybnou kvalitou po produkčnej stránke. Aj keď, už samotný fakt, že sa ich ujal a následne vydal, prominentný ruský doomový label Solitude Prod./BadMoodMan Music, poskytuje v tomto smere určité záruky. Práve na príklade daného vydavateľstva je vidieť, že muzike podfarbenej melancholickým, smútočným alebo depresívnym nádychom, sa na východe celkom darí. Aspoň v krátkosti, za spomenutie určite stojí napríklad Kauan, ďalej projekt ukrajinských Darktrance, prípadne Raventale (aj keď s trochu nešťastným posledným albumom), a ďalší. V prípade konkrétne doom metalových telies z týchto končín, vrátane ON THE EDGE OF THE NETHERREALM, tu však zároveň pretrváva jeden stereotyp, a to, že kapely sa až príliš striktne držia zabehnutých žánrových štandardov a často sú príliš typizované do pomyslených hraníc daného štýlu. Jednotliví hudobníci sa tu koľkokrát realizujú vo viacerých kapelách naraz, a v konečnom dôsledku sa tak scéna, čítajúca množstvo projektov, točí okolo pár konkrétnych osôb, ktorým akoby chýbala vôľa odbočiť z vychodenej cestičky..
„Different Relams“ je náladotvorný materiál, ktorý svedčí o skladateľskej vyzretosti jeho autora, Vladimira Andreeva (pozn. druhý člen kapely sa podieľa čisto na vokáloch). Gitarové a klávesové melódie sú poskladané ako tisíc kusové puzzle, a z kompozícií je cítiť elegantná ľahkosť a plynulosť. Hudobný obsah však zároveň spĺňa vyššie uvedené, a tým mám na mysli, ako spomínanú produkciu, tak aj onen neduh, v podobe nedostatku istej individuality. Plný a dôrazne basový zvuk, je na mieru ušitý atmosfére albumu, a myslím, že akýkoľvek experiment s jeho špinavým, undergroundovým pojatím, by sa v tomto prípade neblaho odrazil na pôvabe jednotlivých skladieb. Najmä by zanikol efektívny kontrast s čistými gitarovými alebo klavírnymi pasážami, ktoré prestupujú celým albumom. Charakteristicky pokojné tempo potom pretínajú hlboké gitarové tóny a hrdelný growling, ale viac, než k morovej nákaze a totálnemu nihilizmu, je súce nahrávku prirovnať k melodickej prehliadke rôznych pochmúrnych obrazov a hudobných výjavov.
ON THE EDGE OF THE NETHERREALM odviedli kvalitnú prácu, akurát škoda, že ono slovo práca, je v tomto prípade nebezpečne blízko tomu, aký dojem, vo mne „Different Realms“ vyvoláva. Až príliš „typické“ dielo na to, aby si z môjho pohľadu zaslúžilo vyššie hodnotenie. Predsa však dokáže poslucháča ponoriť do svojich „Iných Svetov“, a letmo si tam pohrať s jeho náladou a pocitmi. Nie je to, koniec koncov, tá najpodstatnejšia vlastnosť akejkoľvek hudby, že vás nenechá chladnými? Heh, je pravda, že koľkokrát sa človeku zviera žalúdok pri rôznych povrchných hudobných nezmysloch na televíznej obrazovke, ale myslím to samozrejme v tom kladom význame..
