PENSÉES NOCTURNES je jeden z mála jednočlenných projektov, ktoré ma ešte dokážu nadchnúť. Predsa len, ak si chce hudobník všetko produkovať sám v nadpriemernej kvalite, musí byť vynikajúci v každom jednom aspekte a dokázať hrať obstojne na každom jednom použitom nástroji. Navyše všetko skladať, písať texty, zvládať spevy a nebodaj, ak chce ešte použiť aj nejaké netypické, nemetalové nástroje. Na všetko je sám. Podľa mňa je takých ľudí málo a keď už sa takí jednotlivci nájdu, zaslúžia si patričný rešpekt. Vaerohm, ako jediný člen projektu PENSÉES NOCTURNES, toto všetko zvláda veľmi šikovne. Môj rešpekt som mu vyjadril už v mojej staršej recenzii na jeho debut „Vacuum“, ktorému som dal deväť bodov. Nie kvôli tomu, že by bol nejako extra chytľavý, alebo „hitový“. Jeho čaro pramenilo niekde inde. Snažil som sa vyzdvihnúť jeho vysokú kvalitu, hraničiacu priam s genialitou. Bol som zvedavý, kam budú smerovať ďalšie kroky tohto talentovaného skladateľa a multiinštrumentalistu.A kroky sa teda vydali dosť groteskným smerom. Groteskné mi príde napríklad skombinovanie klasickej hudby s bluesom a black metalom, rovnako ako aj postupy na novinke. Taktiež groteskné mi prídu aj nálady, ktoré z tohto albumu sršia. Absolútne groteskne vyznejú urevané, utrápené vokály v miernych pasážach, prípadne čistý spev, ktorý sa ani nesnaží o to, aby bol nejako extra čistý. Nie je div, že novinka dostala názov „Grotesque“. Vaerohm však na nej neservíruje žiadne lacné vtipy. Na to, aby ste pochopili pointu tohto žartu sa musíte kúsok vynasnažiť. Prestreté na tácke vám tu nikto nič nedonesie. Blues, metal, klasická hudba, prelínanie sa motívov a nálad, ktoré však majú ucelený, centralizovaný cieľ, jasný oporný bod. Zložité kompozície vykresľujú celú túto bizarnú situáciu priam dokonale. Extravagantný klaun z 21. storočia, ktorý je na smiech, pretože predstiera, že zvláda svoju osamelosť, nudu a smútok. Navlečený do hlúpeho oblečenia, snaží sa zaujať masy v mestách a dedinách, extravagantnosťou svojho absurdného boja a zároveň skúma hranice ľudských, mestských a sociálnych konvencií. Nepríjemná hádanka, v ktorej sa snaží utiecť nenávisti voči sebe samému a voči životu vôbec, čo sa mu zdá nemožné. „Zaujímavé“, pokývaš si uznanlivo hlavou. Nie, skôr smutné. Absurdne pretvorené do chorých hudobných kompozícií mladého, chaotického a šialeného avant-gardistu.
Vaerohm dokázal opäť vytvoriť veľmi zaujímavé dielo. Album má bohatý zvuk a pestré spektrum použitých nástrojov. Fanfáry, grandiózne kostolné organy, celý filharmonický orchester, zástupy trubačov, dekadentné, opité piano orgie, nezvyčajné black metalové riffy a gitarové sóla. A nad celým týmto zástupom nástrojov sa nesie úplne chorý, utrápený vokál, snažiaci sa miestami svoj smútok zúfalo a neúspešne skrývať. Aby ste však celý tento zmätok mohli pochopiť, nesmiete si album len pustiť, ale ho intenzívne počúvať. Sústrediť sa a vychutnávať každý detail. Rozhodne to nie je ľahko stráviteľná „hitová“ záležitosť. Máte chuť na podobnú bizarnú grotesku? Tak smelo do toho, odporúčam.
K recenzi poskytl: Les Acteurs de l’Ombre Prod.
