Ešte som nemal možnosť recenzovať domácu kapelu. Tie, nech sa snažíme byť akokoľvek objektívni, majú tendenciu byť posudzované kúsok ináč. Buďto sme k nim prehnane kritickí, alebo zasa na druhú stranu im prehnane nadŕžame. No a potom je tu postoj tretí, pre ktorých platí zásada: „čo domáce je, zlé je” a treba to dopredu odpísať. Väčšinou to býva kvôli „špecifickému” (čítaj zlému) zvuku, z ktorého po prvých tónoch okamžite poznať, že ide o domácu sebranku a často, keď to zabijú ešte aj zlé programované bicie, človek si vytvorí isté predsudky. Myslím si, že tie sú v roku 2010 už úplne scestné. V dnešnej dobe, keď máme také veľké možnosti, nie je problém takmer pre hocikoho, pri troche snahy a aspoň nejakých kontaktoch, dosiahnuť zvuk porovnateľný so svetovými nahrávkami. A potom je to už len o individuálnych schopnostiach jednotlivcov. Schválne tento krátky úvodník, nakoľko pri kapele, ktorá sa stala predmetom tejto recenzie som nadobudol dojem, že nebyť českých textov, nemám ani poňatia, že ich hudba vznikla na domácej pôde. K ich hudbe som sa dostal úplnou náhodou, keď sa jedného dňa náš fotograf z Mortemu Sachtikus, vrátil domov z koncertu v miestnom klube v Banskej Bystrici a hneď mi písal, že videl niečo dosť dobré a nech si to okamžite idem pozrieť niekde na nete. Tak som aj urobil a teda poviem vám, bol som veľmi milo prekvapený.
Bolo ľahko predpokladateľné, že po úspešnom svetovom boome žánru post-rock, sa aj niekto na domácej pôde bude snažiť ísť v šľapajách (už teraz) velikánov, ako Godspeed You! Black Emperor, Mogwai, This Will Destroy You, Mono a ďalších. Popri najvýraznejších domácich prekvapeniach FDK a Lvmen k nim môžem po novom pridať aj partiu, opäť z českej republiky, ktorá si hovorí ESAZLESA. (Na výraznejší projekt tohto žánru na slovensku ešte stále čakáme!) „Basa, dvě kytary, bicí a řev - punk rock”, hovoria informácie na internetovom portáli skupiny ESAZLESA. Teda, našťastie (hlavne pre mňa) sa o žiadny punk rock nejedná, aj keď v ich hudbe by sme mohli nájsť vplyvy naozaj rôznorodé a povedal by som, že aj úplne možno atypické. Poďme si teda „Vyhlídky a konce” kúsok zanalyzovať.
Štyri intenzívne piesne v podaní štyroch členov. Štyri silné treky, ktoré vás pohltia a texty, ktoré vás donútia sa zamyslieť. Skladby z ktorých cítiť, že do nich ich členovia dali všetko, čo v nich je. Úprimnosť, ktorá z nahrávky sála sa dá krájať a na tvári sa mi pri jej počúvaní robí blažený úsmev, aj keď texty majú tendenciu vyvolávať úplne iný pocit. Vždy, keď môžem nájsť podobný pomer a symbiózu nálad v nahrávke, ma to teší a vážim si to. Tiché crescendo pasáže striedajú pasáže, ktoré robia masívny tlak umocňovaný masívnou porciou skreslenia na gitarách. Keď som pri skreslení a celkovom zvuku gitár, nemôžem prakticky nič vytknúť skôr naopak. Zvuk, ktorý sa valí z kvalitných elektrónkových aparátov ma úplne fascinuje, má potrebnú farbu a v skreslených tremolo pasážach poriadne reže. Zo strohých informácii na booklete LP platne som sa dozvedel, že nahrávka bola nahrávaná len v skúšobni, avšak o žiadnom amatérizme nemôže byť ani reč. Všetko je zvládnuté tip-top a zvuk, ktorý sa tejto partičke podarilo vykúzliť mi veľmi imponuje. Rytmická časť skupiny sa neskladá zo žiadnych fidlikantov. Rôzne vyhrávky basgitaristu, ktoré sa vynárajú spoza charakteristických gitarových stien len potvrdzujú, že sa jedná o muzikantov s vyzretým štýlom a hlavne, že ich to čo robia baví. Detto v prípade bubeníka, ktorému to šlape najmä v pomalších pasážach a svojou rozmanitosťou hrania len potvrdzuje predošlú vetu. Svojská lyrika perfektne spadá do konceptu tejto hudby. Aj keď, musím sa priznať, že spočiatku na mňa čeština pôsobila mierne rušivým dojmom. Po pár vypočutiach som však v nej objavil ďalší rozmer nahrávky a ešte o to viac ma to celé začalo baviť. Som presvedčený, že na spôsob, akým sú tieto básne servírované sa nájdu jedinci, ktorí budú frflať. Ja patrím k tej druhej skupine a ujačaný, uvrieskaný prejav protagonistu za mikrofónom hodnotím veľmi kladne a musím sa priznať, že niekedy mi lezú po chrbte až zimomriavky, nakoľko to dokáže naozaj precítiť. Toto ma opäť vracia niekam na začiatok tohto odstavca, kde som sa zmieňoval o úprimnosti, ktorú z nahrávky cítiť. Ja vám to „kluci” proste verím.
Nahrávka vychádza ako LP platňa, alebo ako DIY CD. Ono tie DIY veci majú také zvláštne čaro a celkovo sa mi to viac páči, ako keď si človek zadováži luxusnú CD verziu. Myšlienka, že každé jedno CD bolo vypálené osobne niektorým z protagonistov skupiny tento celkový dojem len umocňuje. LP platňa je samozrejme na profesionálnej úrovni a o ich špecifickom čare snáď ani nemá význam sa baviť. Celkovo ma „Vyhlídky a konce” veľmi prekvapili a projekt ESAZLESA som si zaradil vo svojom osobnom rebríčku domácich dobrých projektov na pomerne vysokú pozíciu. Dúfam, že jednotliví členovia nestratia chuť a prinesú nám čoskoro ďalšiu porciu. Gratulujem k podarenému albumu.
K recenzi poskytla kapela
