Podľa internetových zdrojov, slovenská kapela KARPATHIA vznikla v roku 2006 a počas necelých štyroch rokov na scéne vyprodukovala tri počiny. Svoju tvorbu začína demom „Brieždenie nad striebornou zemou“, vydané v limitovanom počte na kazetách v Poľsku. Nízky počet distribuovaných kusov nezaznamenal veľkú odozvu na domácej scéne, zato sa KARPATHIA zviditeľnila v susednom Poľsku. Po dvoch priemerných materiáloch orientovaných hlavne na UG produkciu sa dalo čakať, že kapela buď zanikne alebo posunie svoju tvorbu o stupienok vyššie. Posun nastal. Po dvoch rokoch prišla KARPATHIA v apríli minulého roku s debutovým albumom. Osem nových skladieb a dve staršie prerobené veci, čiže dohromady desať skladieb vyšlo v Kanade, v počte 1000 kusov.
Začnime pár slovami v súvislosti s obalom. Album „Urheimat – Volanie Havranov“ sa prezentuje grafikou na profesionálnej úrovni. Úprimne povedané, lepšie grafické prevedenie som na slovenskej scéne ešte nevidel. Booklet je ručne kreslený, graficky doplnený o spracované maľby ukrajinského umelca Mykhaila Deregusa a slovenského maliara Ľudovita Križana, ktorý zdobí front celého albumu. Podobne ako to bolo v prípade bookletu kapely Concubia Nocte je aj na tomto albume za grafiku zodpovedný Folkingrimm Art.
Prejdime k hudbe. Ako som už spomínal, album tvorí desať skladieb. Oproti predchádzajúcim počinom sa „Urheimat - Volanie Havranov“ posunul zvukovo rázne dopredu. Bohužiaľ, to, čo je posun vpred, je i prvým nedostatkom tohto vydania. Zvuková produkcia napriek tomuto posunu, ešte stále nie je v dostačujúcej kvalite. Úderné bicie občas zvukovo prehlušia moment, alebo sa mierne strácajú vo zvuku gitár. Každú skladbu si viem predstaviť nahratú v štúdiu, podporilo by to veľmi nápaditú a nádejnú produkciu tejto slovenskej svorky. Inak sa dočkáte klasických black ových postupov, či zaujímavých thrash metalových momentov, napríklad v skladbe „Brieždenie nad striebornou zemou“. Na tomto albume je cítiť technickú vyspelosť, čierno-kovovú tvrdosť, ale i melodickosť podporenú vynikajúcim klávesovým cítením, pravdepodobne frontmana skupiny, Svarthena. Vhodne použité klávesové linky vytvárajú vynikajúcu a špecifickú atmosféru s jemným nórskym nádychom v štýle legendárnych kapiel ako Emperor, či Satyricon. Musím uznať, že veľmi nápadito vytvorené skladby ma dostávajú späť do 90.tych rokov nórskeho black metalu. Z hľadiska využitia klávesov, treba zdôrazniť, že Karpathia patrí medzi niekoľko málo blackovým kapelám na Slovensku, či v Českej Republike, ktoré používajú živé klávesy vo svojej hudbe. Vokálny prejav je agresívny, úderný, pravdepodobne jeden z najkvalitnejších vokálov u nás doma. Jediná vec, ktorú by som mu vytkol, je pomerne nízka zrozumiteľnosť, ale to je len malý, subjektívny, kozmetický detail.
Textovo sa KARPATHIA orientuje na klasické black metalové témy, ako je mystika, história ale aj abstraktné témy. Napríklad v piesni „Začiatkom k novému počiatku“. Z jednotlivých skladieb by som vyzdvihol hymnickú „Stronghold of Wotan’s Wolves“, folkovo ladenú „Začiatkom k novému počiatku“, či agresívne veci ako „Zabudnuté hodnoty“ a „S posledným lúčom Slnka“. Za zmienku stojí aj ambientná vsuvka „V plameni zatmenej pravdy“ v Mortiisovskom duchu a vynikajúca inštrumentálna vec na záver „Stronghold of Night Wolves“.
Na záver by som dojmy z tohto počinu zhrnul slovami: album „Urheimat - Volanie havranov“ prináša vynikajúci hudobný zážitok black metalu s jedinečnou atmosférou. Aj napriek zvukovým nedostatkom si dovolím povedať, že tento album predstavuje jednu z najkvalitnejších vecí, ktoré naša scéna za rok 2009 vyprodukovala. Zároveň je aj veľkým osviežením slovenského black metalu a to hlavne z hľadiska pestrosti a originality kompozícií. Uvidíme či sa táto kapela dokáže posunúť ďalej a dotiahnuť svoj hráčsky talent na vyššiu úroveň. Verím, že nás v budúcnosti svojou tvorbou ešte príjemne prekvapí.
