Koncom roku 2009 zasiahla do pokojných vôd našej redakcie dovtedy neznáma anglická formácia WODENSTHRONE. V recenzii na debutový album s názvom „Loss“, sme nešetrili slovami chvály, ba dokonca sálali nadšením. Zhodli sme sa na potrebe vyspovedať týchto ostrovanov, za účelom priblíženia ich vskutku nevšednej a pôvabnej tvorby našej black metalovej komunite. Kvôli rôznym prekážkam na oboch stranách sa však k vydaniu rozhovoru z januára tohto roku dostávame až teraz, keď nám prišla finálna spätná väzba od kapely. Výsledok však podľa nás stojí za to, a aspoň máme z ich tábora aj čerstvejšie informácie než sme pôvodne zamýšľali. Posledná pripomienka pre čitateľov, ktorým nerobí problém anglický jazyk- napriek najlepšej snahe našich prekladateľov o zachovanie autenticity textu odporúčame zhliadnuť (aj) originálu verziu rozhovoru. Príjemné čítanie.

1. Zdravím Vás! Veľmi si cením túto príležitosť, s vami prehodiť pár slov. Ako sa majú veci vo vašom tábore? Nejaké novinky?

Zdravím! Sme poctení vašim záujmom o rozhovor. U nás je všetko v poriadku, vďaka. Práve teraz pracujeme na nápadoch pre náš nadchádzajúci album. Čoskoro začneme s pravidelnými skúškami a nahrávaním pre-produkčných demoverzií nového materiálu.

2. WODENSTHRONE prišli so zaujímavým konceptom zaoberajúcim sa dávnou pohanskou históriou Albionu (starý názov pre Anglicko). To je v mojich očiach patrične špecifická voľba a netradičné spojenie, teda aspoň pre vás, ako anglickú kapelu. Prečo ste si vybrali práve túto tému ako myšlienkový rámec vašej muziky?

WODENSTHRONE začal ako náš kreatívny ventil na vyjadrenie úcty k prírodným elementom, starým spôsobom našich predkov, ktorí ich tak draho obdivovali, a bohatej kultúry za ktorej uchovanie bojovali. Náš pôvod zostáva silným aspektom v našich každodenných životoch. Cítime prirodzené spojenie s našim domovským Anglickom a jeho históriou, a chceli sme využiť WODENSTHRONE k vylíčeniu obdivu, ktorý k pohanskej kultúre chováme.

3. Black metal z kontinentálnej Európy si často berie za inšpiráciu práve pohanskú ságu. Či už sú to severské, východoeurópske, alebo celkovo slovanské motívy, existuje mnoho kapiel, ktoré predstavujú tento subžáner. Keď som vo vašom prípade hovoril o „netradičnom spojení“, mal som na mysli najmä to, že nemám povedomie o iných britských kapelách s podobným prístupom k black metalu. Považujete preto WODENSTHRONE za nový, čerstvý vietor v tomto smere?

Nemyslím si, že to čo robíme je celkom nový prístup k „britskému black metalu“, aspoň čo sa konceptu týka. Mávali sme na týchto brehoch skvelé kapely zaoberajúce sa podobnou tématikou ako my, už dávno v 90. rokoch. Kapely ako Old Forest, Symbel a Forefather, hrali všetky kľúčovú úlohu v undergroundovom duchovne-pohanskom metalovom hnutí, ktoré bolo neskôr oživené nami a Winterfylleth. Nedávnom nám pripadla nálepka „Tradičný“ („Heritage“) black metal, ktorú by som neodsudzoval úplne, ale neprijímal by som tento termín ako stredobod nášho posolstva. To je skôr o využívaní tradícií a pohanských ideálov ako protiúder tomu, čo vidíme okolo seba v modernom svete, a tým mám na mysli apatiu, absenciu spiritualizmu a masívny konzum. V našich textoch sme veľmi otvorení nášmu prírodnému okoliu a zmenám v krajine, a voľnosť v myslení nám umožňuje odpútať sa od okov klišovitých black metalových príbehov. Subžánre sú len ďalším spôsobom produkovania hudby na svet, čomu sa snažíme maximálne vyhnúť.

4. Napriek tomu, že sa v Mortemzine snažíme vyhýbať politickým otázkam a sústreďujeme sa výlučne na hudobnú stránku veci, nedá sa mi nespýtať, ako vidíte svoju rodnú zem vo svetle súčasného diania?

Vo WODENSTHRONE sa snažíme skĺbiť pohanské ideály minulosti so súčasným stavom udalostí, v ktorých žijeme. Myslím, že nám to pomáha uvedomiť si, aby sme sa nenechávali zasypávať politickými ohavnosťami, ktoré sa okolo nás dejú. Sledovanie kamerami na každej ulici, odpočúvanie komunikácie, spoločnosť založená na strachu – toto nás veľmi znepokojuje. Avšak v našej hudbe netolerujeme politické zmätky. Vidíme politiku ako prevažne iluzórnu vec, ktorá určuje a definuje spôsob ovládania ľudí, a celý ten systém siaha ďaleko za konkrétnych protagonistov, ktorých vidíme dennodenne na televíznej obrazovke. Nie som si istý či WODENSTHRONE – alebo black metal vôbec – by v našej krajine existoval ako legitímny hudobný štýl, ak by nebolo čo povedať o stave našej rúcajúcej sa spoločnosti. Zdá sa, že súčasná Británia sa trápi s rovnakým režimom, aký vidíme v zahraničí decimovať americkú ústavu a centralizuje moc v Európe. To všetko sa deje bez povšimnutia väčšiny ľudí a vo veľkých závislých médiách sa o tom vážnejšie ani nehovorí. Preto sa prirodzene spájame s tými, kto sa snažia prehliadnuť tieto politické šarády, pretože ak budeme len slepo prijímať tento poškvrnený model, vyústi to len v ďalší príliv frustrácie.

5. Za domov klanu WODENSTHRONE považujete Sunderland v severovýchodnej časti Anglicka. Vedeli by ste porozprávať o jeho okolí, prípadne skúsiť popísať ducha tohto miesta? Zaujímalo by ma, či čerpáte inšpiráciu z vášho blízkeho okolia.

To je otázka, na ktorú sa nás často pýtajú. Okolie Sunderlandu sa pohybuje medzi nevľúdnou priemyselnou krajinou a krásnymi pobrežiami, pričom oboje je svojím spôsobom relevantné a inšpiratívne pre písanie ako hudby, tak textov. Taká atmosféra navodená nočným morom, to je neopísateľný pocit: snáď len, že zostruje zmysly a celkovo pomáha k lepšiemu sebauvedomeniu sa človeka. Život v mestách a sledovanie konzumnej spoločnosti nás núti dychtiť po kontakte s našim duchovným domovom, ďaleko za hranicami toho, čomu hovoríme spoločnosť, a s ňou jej takzvaným zmyslom. Teraz nehovorím celkom za kapelu, ale bolo dokázané, že ľudia túžia po primitívnych pocitoch, pudových inštinktoch, divokosti a zároveň pohodlia toho, čo všetko ponúka vidiecke prostredie. Silne verím, že by ľudia mali uskutočňovať vedomú snahu za účelom čo najčastejšieho nadväzovania spojenia s prírodnými elementmi a nedotknutým životným prostredím, aspoň pre ich vlastnú príčetnosť a duševné zdravie. Ako klan sme diskutovali o tom, že viac spoločných výprav do divočiny, by len napomohlo našej kreatívnej energii a preto dúfame, že v priebehu nahrávania ďalšieho albumu navštívime niekoľko odľahlých miest, obzvlášť aby sme mali inšpiráciu a hmatateľný podklad pre folkovo ladený materiál, ktorý sme si vopred vyobrazili.


6. Niekto považuje lyrickú stránku hudobnej tvory za druhoradú, prípadne až podradnú. Ako ste na tom vy? Priznávate textom špecifický význam? Čo by ste mohli povedať k určitým základným témam, ktorými sa jednotlivé skladby zaoberajú?

Texty sú pre nás veľmi dôležité, aj keď hudba je stále na prvom mieste. Cítime, že v mnohých prípadoch spolu tieto dva prvky kráčajú ruka v ruke. Nikdy sme si nestanovovali špecifický postup ako písať texty, nasledujeme len to, čo nám príde prirodzené. Vo väčšine prípadov potom texty píšeme a upravujeme podľa hudby. Niekedy však tento zvyk obrátime a začneme práve s náčrtom lyrického konceptu, tak ako sme to urobili na niektorých skladbách z nového albumu. Základné témy siahajú od osobných skúseností s okolitým svetom, cez náboženstvo a jeho podstatu- útlaku skutočnej identity človeka, po snahu odhaľovať pravú tvár našich pohanských praotcov, ich wotanizmu atd. Už sme aj napísali koncept pre nový album. Ten ide v tomto smere o moc viac do hĺbky, je temnejší, poučnejší a hlavne „konceptuálnejší“ než čokoľvek, čo sme vytvorili predtým. Cítim sa ohľadne novej nahrávky veľmi optimisticky.

7. V roku 2009 vyšiel váš debutový album „Loss“, ktorý musím skonštatovať za skvostné dielo atmosférického black metalu. Je to definitívne jeden z tých aktov, ktorý sa nestratí v záplave všetkých nových nahrávok tam vonku. Predtým než bol „Loss“ vypustený do sveta, ste sa podieľali na dvoch split-albumoch s Niroth a Folkvang, a keď takto porovnávam váš debut s týmito staršími nahrávkami vidím veľký pokrok, ako kompozične, tak inštrumentálne. Myslíte, že ste dosiahli ten bod, kedy ste si vybudovali svoj špecifický štýl, a vaša tvorba je sprevádzaná solídnou muzikantskou úrovňou? Alebo je na takéto konštatovanie priskoro?

Vďaka za tvoje láskavé slová! Som si istý, že by sme sa všetci zhodli na tom, že sme sa od tej doby zlepšili aj hudobne, aj inštrumentálne. Avšak stále sme pyšní na to, čo sme dokázali na tých ranných nahrávkach a vždy sa nám pri nich vybavia vrelé spomienky, ktoré s nami navždy zostanú. Je dôležité spomenúť, že kapela vtedy nebola tým istým klanom, aký vidíš dnes – Raedwalh nastúpil pre nahrávaním Loss, potom Arfaest koncom minulého roka – takže ako kapela sme sa rozhodne vyvinuli. Čo sa týka toho žánru, tak vplyvy zbierame z rôznych hudobných zdrojov, takže si myslím, že by bolo nefér rozprávať o tom, že budeme niekedy mať svoj vlastný špecifický štýl, vzhľadom na tom, že náš hudobný vkus sa neustále mení. Stále objavujeme nové nahrávky a čim sme starší, tým sa viac venujeme aj starým albumom alebo rôznym folkovým/klasickým kompozíciam.

8. Ak by ste mali opísať „Loss“ vlastnými slovami, ako by to vyzeralo?

Duchovná púť skrz nikdy nekončiace emócie, ktoré duša prežíva. Rovnako je to žalospev za Albion, ktorý však môže byť zmysluplný len pre pár ľudí, ktorí sú v kontakte s ich vnútorným Ja a pre tých, kto rozpoznajú tú paródiu monoteistického náboženstva, vymazávajúcu naše folklórne tradície.

9. Stopáž presahujúca jednu hodinu je obyčajne ťažko stráviteľná na jeden záťah. Napriek tomu, že sám nie som veľkým fanúšikom predlhých nahrávok, v prípade „Loss“ som jednoducho musel urobiť výnimku. Stále, nemyslíte si, že je jednoduchšie zaujať poslucháčov kratšími kompozíciami a mierne osekaným hracím časom?

Neberieme v úvahu kritiku iných. Píšeme hudbu čisto za účelom sebauspokojenia a ako ventil pre každodenné strasti života. Toto bol vždy postoj kapely a ten zostane rovnaký. Dokým produkujeme hudbu, s ktorou sa ľudia môžu stotožniť, prekonali sme tým svoj cieľ a to je veľmi odmeňujúce. Avšak účelom samotného skladacieho procesu nikdy nie je potešenie diváckeho vkusu. Nikdy sa nenútime k písaniu hudby, s ktorou by sme boli eventuálne nespokojní. Nikdy si nestanovujeme uzávierky, pretože ich rovnako považujeme zväzujúci vplyv a za možné tvorivé a duševné obmedzenie. Vstúpením do konfliktu s vlastnou integritou nakoniec utrpíš odpovedajúci trest, keď uvidíš pravú tvár svojich rozmarov.

10. Musím pripustiť, že popri rozličných metalových polohách, ma na nahrávke najviac zaujali pokojné akustické pasáže. Najmä potom čisto inštrumentálna skladba „Pillar Of The Sun“, s jej obkolesujúcou atmosférou. Je možné, že práve toto bude ten smer, ktorým sa bude v budúcnosti vaša hudba uberať? Mám tým teraz na mysli pridávanie ešte ďalších akustických a folkových elementov na black metalový podklad. Alebo vaša predstava smeruje inam?

Do budúcnosti sami dúfame v silnejšie prepojenie s folklórnymi aspektmi našej hudby. Ďalší album ponechá ešte viac priestoru akusticky ladeným kompozíciám. Dúfame, že využijeme viac perkusií a akustických nástrojov, než aby sme sa spoliehali na čisto elektrické inštrumenty. Je pre nás dôležité skúšať a produkovať skutočné a autentické akustické zvuky, ale to nebolo vždy možné, vzhľadom k vtedajšiemu nedostatku vybavenia a nahrávacích priestorov. Naše nadchádzajúce album budeme nahrávať vo Foel Studios, ktoré leží vo veľmi odľahlej časti Walesu, a preto si myslím, že čo sa folklórneho prvku týka, vytvoríme skutočne niečo unikátne a ďaleko úprimnejšie ako kedykoľvek pred tým.

11. Pustiť si nahrávku a listovať pri tom stránkami priloženého bookletu je pôžitok mnohých gurmánskych poslucháčov. A váš artwork od výtvarného štúdia Kogaion nielenže skvelo pasuje k hudbe, on je jednoducho nádherný. Konzultovali ste s nimi vopred jeho konečnú podobu alebo ste proste prijali to, čo vám predložili? V súvislosti s tým by som sa rád spýtal, či považujete vizuálnu stránku album za jeho neoddeliteľnú súčasť? .

Pracovali sme s Mogom z Kogaion Art počas celej doby robenia artworku. S ním a s jeho kolegom (ktorý hrá rovnako dôležitú úlohu v ich prácach), máme veľmi blízky vzťah, ktorý nám pomáha sa vzájomne pochopiť, ako aj naše vízie. Veríme, že artwork a vizuálna stránka je dôležitým sprievodom hudby aj textov, a celkovo dotvára istú auru kapely. Moga chápe naše potreby do posledného detailu a nikdy nesklame v tvorbe absolútne ohromujúceho kusu výtvarného umenia.

12. Pracovali sme s Mogom z Kogaion Art počas celej doby robenia artworku. S ním a s jeho kolegom (ktorý hrá rovnako dôležitú úlohu v ich prácach), máme veľmi blízky vzťah, ktorý nám pomáha sa vzájomne pochopiť, ako aj naše vízie. Veríme, že artwork a vizuálna stránka je dôležitým sprievodom hudby aj textov, a celkovo dotvára istú auru kapely. Moga chápe naše potreby do posledného detailu a nikdy nesklame v tvorbe absolútne ohromujúceho kusu výtvarného umenia. .

Mix a mastering „Loss“ bol vedome robený tak, aby zachytil plynúcu, akoby snivú atmosféru, bez nejakých surovejších elementov, s ktorými je black metal prirodzene spájaný. To bola predstava nás i Edmunda Karbana, ktorý masteroval celú nahrávku. Cítili sme, že hudba takto znela už počas skúšok, a preto vytvoriť tomu takýto melancholický zvuk sa javilo ako úplne prirodzené.

13. To, že ste „Loss“ nahrávali v štúdiách Negury Bunget v Timisoare, v Rumunsku, bolo pre mňa vskutku prekvapujúcim zistením. Čo bolo za týmto rozhodnutím, cestovať stovky kilometrov, len aby ste mohli využiť služieb konkrétneho štúdia? Neexistovalo pre vás iné, jednoduchšie riešenie? Ako ste vlastne začali spolupracovať s Hupogrammom a Ariochom z Negury Bunget? .

Na tomto rozhodnutí nie je nič, čo by malo kohokoľvek prekvapovať. Cesta do Rumunska za nahrávaním bola tým najlepším rozhodnutím, aj keď sa nám táto príležitosť naskytla úplne náhodne. S Negurou Bunget sme sa totiž spoznali a spriatelili po jednom spoločnom koncerte v Sunderlande. „Loss“ by bolo úplne odlišné, keby sme na ňom nespolupracovali s Hupogrammom a Ariochom. Zohrali veľkú rolu v kreatívnej vízii albumu a dokonca vokálne aj hudobne prispeli v niektorých jeho častiach. Mnohému sme sa v ich spoločnosti naučili a na dobu strávenú v Rumunsku budeme vždy radostne spomínať.


14. Máte za sebou odohraných už niekoľko koncertov. Existuje nejaká možnosť, že vás časom uvidíme naživo aj tu, v našej stredoeurópskej oblasti? Alebo sa plánujete naďalej zdržovať vo vašej domovine?

Dúfame, že budúci rok vystúpime v niekoľkých európskych krajinách. Je možné, že dostaneme niekoľko ponúk po tom, čo u Candlelight vyjde nové album. Chceli sme tento rok odohrať koncert na litovskom festivale Kilkim Zaibu, ale kvôli iným povinnostiam to nešlo. Bude nám každopádne cťou opustiť Britániu a hrať pre našich zahraničných fanúšikov.

15. WODENSTHRONE vedú dobre udržiavanú Myspace stránku. Aké sú vaše skúsenosti s týmto fenoménom sociálnych sietí? Považujete ich za neoceniteľný nástroj pre život alebo skôr za nutné zlo?

Máme Myspace stránku, ale príliš sa o tieto sociálne siete nestaráme. Používame ich len ako nástroj k zverejneniu našich noviniek, aktivít a informácií o vydaniach. Predpokladám, že je to presne to „nutné zlo“, ale ľudia ktorí používajú Myspace a Facebook aby žili akýmsi druhým životom môžu ísť do prdele.

16. Vzhľadom na to, že sme nedávno vstúpili do nového roku, rád by som vedel, či máte vytýčené nejaké konkrétne ciele, ktorých by ste chceli dosiahnuť v nadchádzajúcich dvanástich mesiacoch.

Novú nahrávku a viac živých vystúpení.

17. Blížime sa ku koncu a ja by som vás chcel ešte s dovolením požiadať o jedno osobné odporúčanie na nahrávku/album pre našich čitateľov...

Osobne by som chcel Českej republike odporučiť britské bandy ako: A Forest of Stars, Skaldic Curse, Fen, Winterfylleth, Grave Miasma, Cruciamentum, Craven Idol, The One a Deamonolith

18. Existuje u nás dobrý zvyk nechávať priestor na prípadné komentáre, takže v prípade záujmu si poslúžte. Inak vám mockrát ďakujem za ochotu rozhovárať sa a prajem všetko dobré do roku 2010! Lúčim sa.

Vďaka za rozhovor a všetkým black metalovým zvrhlíkom: Udržujte plameň pri živote!