Nemám rád koncertné albumy. Vždy mi prišli neúplné, chýbal mi vizuálny zážitok, ktorý mi poskytne len koncert samotný, prípadne kvalitne prevedené dvd (aj tých je ale pomenej). Preto, pokiaľ môžem, sa im vyhýbam. Pokiaľ teda nenarazím na nahrávku kapely, ktorá mi prirástla k srdcu tak akosi osudovejšie. Priznám sa, NEUROSIS som dlhé roky tak trochu obchádzal. Kapelu som registroval, mal akú takú predstavu o ich tvorbe, čo to aj vypočuté, ale bol to taký chladný vzťah, Až do momentu, keď som ich zhliadol na živo, bol to jeden z najsilnejších koncertných momentov v mojom živote. Neskutočná atmosféra, energia v spojitosti s fantastickou projekciou ma absolútne odrovnala a dokázala ma aj napriek neskutočnej únave prebudiť k životu a nechať sa unášať silne emočnými skladbami a pohlcovať vizuálnymi vnemami. Skrátka silný moment, na ktorý sa nezabúda. Tento „živák“ v ničom nevybočuje z radu „štandardne“ zvládnutých live záznamov (ktoré tak nemusím), ale stačí zavrieť oči a prenesiem sa v čase, na koncert NEUROSIS, vybavujú sa mi konkrétne obrazy, konkrétne momenty a neskutočne si to užívam. Audio záznam z tri roky starého ročníku kultového festivalu Roadburn predstavuje kapelu vo veľmi dobrej kondícii, gro celého setu je zamerané samozrejme na posledné dva albumy „Given to the Rising“ a „The Eye of Every Storm“, popredkávané pár staršími kusmi z „A Sun That Never Sets“ a „Times of Grace“. Zvukovo fantastické, perfektne odohraté, bez zbytočných prázdnych miest medzi skladbami a v tomto prípade aj bez zbytočných predhovorov k jednotlivým skladbám.
Live at Roadburn je taký, aký je NEUROSIS vo svojej podstate, strohý, silný a úderný, plný tajných a nepoznaných zákutí, vťahujúcich vás svojou ohromnou atmosférou niekam do iných sfér, z ktorých sa vám nechce naspäť. NEUROSIS sú kapelou ktorá definovala jeden štýl, kapelou, ktorá ovplyvnila mnoho kapiel a ľudí a táto ich „otcovská“ vyzretosť sála aj z tohto albumu, z albumu pri ktorom si len občas všimnete, že ho počúvate už po x-tý krát dokola (napomáha tomu aj úžasný úvodny riff z titulnej skladby z posledného albumu). Neustále totiž objavujete nové a nové zákutia, ponárate sa do nekonečných snových obrazcov, unikáte pred realitou a poddávate sa čistým a silným emóciám.
Hnev, skľúčenosť, smútok a nádej tu putujú ruka v ruke s vyzretosťou, citom a rozumom, občasne zabelené do silne psychadelického dymu. Silná kapela = silný koncert (čo nie vždy musí byť pravidlom) = výnimka potvrdzujúca pravidlo....nemám rád koncertné albumy.
