Nadštandardná zostava sľubovala nadštandardne príjemne strávený štvrtkový večer. Priznám sa, že dôvod prečo som sa vydal smer hlavné mesto neboli ani hlavné „hviezdy“ ale prvé dve pred kapely. Fakt, že sa stretli dve samostatné tour na jednom mieste (A STORM OF LIGHT vs. zbytok zostavy) dával tušiť nezabudnuteľný zážitok.
Ako sa pomaly a zľahka začal plniť klub, spustili sa aj prvé tóny amerických A STORM OF LIGHT, kapely Josha Grahama, (spriazneného napr. s legendárnymi Neurosis) absolútne odrezaní od publika a skrytí za veľkým plátnom, kde sa počas celého koncertu premietali vizualizácie hlavného mozgu kapely. Zvukovo prehľadný prierez tvorbou bol príjemným úvodom, bohužiaľ ma trošku nechal chladným. Nápad z projekčným plátnom by nebol zlý, ale v priestore malého Randalu vyznel dosť nejasno, a ľudia stojaci priamo pred nim, pôsobili ako autisti stojaci pred výkladom. Škoda, nápad to nebol zlý.
Po pár minutách a jemných úpravách na pódiu nastupujú nemecké hviezdičky THE OCEAN, aby predviedli najmä skladby so zatiaľ posledného albumu „Heliocentric“, občasne dopĺňané kúskami z „Precambrian“, ktorý evidentne ziskava lepšiu odozvu od fans...občasne technické problémy a ani fakt, že Rosettimu to nie vždy „ladí“ nezmenili nič na tom, že išlo opäť o prijemne stretnutie s touto „intelektuálskou päťkou“. Škoda len že nedošlo aj na novinky z „Antropocentric“, snáď nabudúce. Hlavne, že som sa dočkal (oproti trnavskému koncertu) vynikajúcej dvojice Origin of God/Origin of Species.
CANCER BATS viac menej vynechávam, nie je to úplne môj šálok kávy, aj keď tie tri – štyri skladby, čo som zhliadol mali riadne gule...v dave to už riadne vrelo a ľudia ako aj kapela sa riadne bavili. Každopádne to, čo prišlo po tom, som nečakal ani v najlepšom sne.
Nebyť predkapiel, neviem či by som samotný koncert THE DILLINGER ESCAPE PLAN navštívil. Predsa, dnes ma táto kapela už natoľko nešokuje ako niekedy v ´98 roku. (podotýkam, že takto som uvažoval pred koncertom). A to by bola nesmierna chyba. To čo však nastalo po krátkej pauze môžem s kľudom označiť za jeden z najlepších koncertných zážitkov v mojom živote. „Dilliny“ nastúpili na pódium a zrovnali Randal so zemou. Ono tu už ani tak nešlo o konkrétne songy, samozrejme že sa hralo zo všetkých radových albumov, ale bolo úplne jedno, ktorá skladba práve znie. Pod pódiom sa strhol obrovský, nekončiaci moshpit, neustály crowd surfing, do ktorého sa pravidelne zapájala aj samotná kapela, samozrejme počas hrania. Klub bol natrieskaný a pokiaľ niekto chcel zmeniť svoje pole pôsobnosti, najistejšie bolo nechať sa odniesť na rukách davom. Nekončiaca animálna energia, čistý blázninec a to všetko pri zachovaní sto percentného výkonu. Greg (spev) aj s Benom (gitara, ktorú miestami zložil a postavil sa za klávesy) sa neustále pokúšali zavesiť na reproduktory, čo ale pre asi istotu neriskovali, za to si aspoň občas zaplávali v spleti rúk spolu aj so zbytkom kapely. Ľudia sa na pódiu striedali, aby sa nechali unášať davom, až som mal občas pocit, že ich je viac na pódiu ako pod ním. Zvukovo všetko v poriadku, aj keď som sa trošku obával. Nazvučiť takúto muziku v priestoroch malého klubu nemusí dopadnúť vždy dobre. Našťastie ale dopadlo. Atmosféru nekontrolovaného chaosu dotváral jednoduchý, ale o to efektnejší svetelný park, neustála kadencia stroboskopu len podtrhávala epileptické záchvaty všetkých zúčastnených. Po tucte skladieb kapela odchádza, aby sa samozrejme za burácajúceho kriku po chvíľke vrátili a spustili zaslúžený prídavok...energia neustále graduje, pot kvapká zo stropu, fans sú ako odtrhnutí, snáď sa nenájde človek, ktorého by nechali Dilliny chladným a Ben si konečne našiel to svoje vytúžené miesto a dohráva záverečne tóny „43% Burnt“, visiac dole hlavou z odsávacieho potrubia. Neskutočné niečo...po troch prídavkoch kapela odchádza a ja stále len stojím a nechápem, čo som práve videl...takú koncentráciu energie som ešte nezažil.
Spokojne, tak ako všetci zúčastnení odchádzam naspäť do reality s pocitom, že som bol súčasťou niečoho výnimočného. YOU GUYS ARE FUCKIN´ ANIMALS.....FUCKIN´ ANIMALS!!!
Fotografie do reportu poskytl Petr Blahák - photomusic.cz.
