„Raven God Amongst Us“ je v poradí druhé dlhohrajúce album tejto kalifornskej troj-úderky, zároveň, po debutovom „Valdur“, druhé s výhradnými právami pripadajúcimi Bloody Mountain Records. V rámci našich pravidelných noviniek sme o kapele už informovali, a to ako v súvislosti s vychádzajúcou nahrávkou, tak i oficiálnom videoklipe. Ten príliš veľa lesku podľa môjho názoru nepobral, ale zvykol som si klipy účelovo oddeľovať od hudobnej produkcie, ktorá bola v konkrétnom prípade naopak nádejná. Myslím, že človek nemusí byť bohvie aký polyglot, aby mu už pohľad na názvy skladieb ako „Gravlagt I Morkets Natt!“ alebo „Med Fjell I Horisonten“ dával tušiť prítomnosť nejakého severského prvku v zdanlivo americkej kapele. Ten stelesňuje gitarista a spevák pod pseudonymom Thor, pochádzajúci pôvodne z Kristiansundu. Precedens typu „kde Nór, tam dobrý black metal“ je síce scestný, ale VALDUR majú v sebe vskutku niečo cudzorodé, nech to má už príčinu kdekoľvek.
Hneď z úvodu albumu zaujme podsaditý a zastretý zvuk akého VALDUR docielili. Tupé nárazy do kopákov sú menej basové než býva zvykom, gitary nevyčnievajú v popredí ako jedna a jediná dominantná autorita, a toto všetko necháva v nemálo momentoch otvorený priestor pre šikovne napísané, nech aj inštrumentálne jednoduché, basgitarové party. Tie zohrávajú kmeňovú úlohu pri kreslení nálad v jednotlivých skladbách a pasujem si ich za nenápadný vrchol nahrávky. Spôsobené nielen spomínaným zvukovým rozpoložením ale aj ďalšími výrazovými prostriedkami, často si pri počúvaní VALDUR vybavím pohansky orientovaných (skôr ideologicky, než hudobne) Wodensthrone z Británie, a ich minuloročný skvostný debut a epos v jednom- „Loss“. Je to hlavne tá latentná agresia a atmosféra plná neprítomnosti a zabudnutia, ktorá stiera odlišnosti v celkovom vyznení týchto dvoch zoskupení, najlepšie hmatateľná v skladbe „Med Fjell I Horisonten“. I keď VALDUR sú z dvojice zatiaľ tým metalovejším a menej folkovo-atmosférickým telesom.
Nakoľko VALDUR síce netrápia poslucháča žiadnymi disharmóniami ani infarktovými rytmickými skokmi, stále sa albumom nedá len tak letmo preplávať. V záujme zachytenia jeho ostnatej príťažlivosti sa skutočne tak povediac treba pozerať pod nohy aby človeku neušla niť celého dejstva. „Raven God Amongst Us“ totiž z diaľky pripomína nečlenitý monolit tremolovaných tónov a nepriestupných riffov ako od Emperor, v skutočnosti sa však jedná o remeselne opracovaný kus hudobnej hmoty. Počas prvých kontaktov s nahrávkou mi zväčša o nej v hlave utkvela len veľmi šedivá predstava, keďže som si z hustej palety nápadov pod zvrásneným povrchom nedokázal ucelene zapamätať ani jeden motív. Niekedy dokonca ani spätne vyobraziť ako doska vlastne znie. A táto zvláštna aura okolo nej pretrváva čiastočne dodnes. Je to ako objavovať zmapované územie, je to jeden z dôvodov prečo u mňa VALDUR ležali už dlhšiu dobu, je to každopádne zábava a v neposlednom rade nočná mora recenzenta. Niekto možno dospeje k záveru, že kapela je nevýrazná, ale ja tvrdím, že minimálne v tomto prípade víťazí obsah nad formou.
Od výberovky hitov má „Havraní boh“ teda ďaleko. A takisto ako niektorý kvalitný alkohol sa nedá piť na litre bez straty chuti, aj tento počin treba nechať uležať, netrepať a pomaly ochutnávať.
K recenzi poskytl: BloodyMountain Records
