V rámci Relics som sa rozhodol siahnuť po doske s vyslovene tajuplnou existenciou a ešte exotickejším pozadím. Možno aj niekomu známi, zostávajú mexickí XIBALBA doménou undergroundovej scény a zberateľských vášní, čo je spôsobené prevažne útlmom ich hudobnej činnosti v druhej polovici deväťdesiatych rokov. Avšak dôkaz ich pretrvávajúcej aktivity, a zároveň určitý kontakt tohto historického exkurzu so súčasnosťou, leží v neďalekom Berlíne, kde 19. novembra kapela vystúpi po boku nemenej kultových formácií na festivale Nuclear War Now Fest vol. II. Od ich vzniku v roku 1992 sa bude jednať o prvé (posledné?) koncertné vystúpenie tejto trojice v Európe, a o to trpkejšie pre mňa vyznieva moja neúčasť na onom podujatí. Mimochodom pod značkou organizátora, Nuclear War Now Prod., došlo takisto k reedícii recenzovanej nahrávky ako LP. Zabudnime teraz na chvíľu na európske kultúrne dedičstvo, mytológiu a kalendár starého kontinentu. Ponechajme stranou všetkých Vikingov i starých Slovanov, a presuňme sa do diania vzdialeného a zabudnutého skvostu „Ah Dzam Poop Ek“. Do hudobného sveta ktorý bol takpovediac nevyhnutne inšpirovaný mnohoznačnou Mayskou civilizáciou. Vydajme sa na mrazivú výpravu k oltárom na vrcholkoch súmerných pyramíd tropického Yucatanu, poďme obdivovať posvätné priestranstvá na ktorých krv steká po zlate, aby sme na 45 minút nakoniec zostúpili do mýtického podsvetia, do krajiny mŕtvych, do Xibalby.
XIBALBA priniesla na prvý pohľad neotesaný black metal, vyznievajúci ako kapely určujúce vtedajšie mantinely žánru, ale cez ktorého póry prestupuje korenistý závan diaľok a duch tvorivosti. Mexičania nestratili medzi špinavým odkazom starých DARKTHRONE („Furor Antiquus“) a temným závojom BURZUM („Carchah“) svoju vlastnú integritu, a dokázali, že inšpirácia, to nie sú spútané ruky a klapky na očiach. Pod dokonale hrubozrnnou produkciou splodili totiž gitarovo jeden z najpôsobivejších blackových albumov doby a zároveň dali metalovej obskúrnosti alternatívny rozmer. A nestojí za tým nejako zvlášť ohromujúca hráčska úroveň, ktorá by si to mohla rozdať s EMPEROR alebo IMMORTAL. Ide skôr o víťazstvo skladateľskej mysle, ktorá sformovala vzájomnú väzbu rytmickej a sólovej gitary do takto hmlistej a mystickej podoby. To kapela podchytila nečistotným zvukom a až krvilačným feelingom, čím vytrieskali z primitívnych, pravidelne sa opakujúcich postupov, skutočne archaické zlo. Silne magnetické pole tejto šamanistickej nahrávky je naozaj spôsobilé vrhnúť poslucháča priamo do horúceho kotla jeho vlastnej predstavivosti. Vzhľadom na to, že muzike dominujú negatívne vibrácie zlovestných melódií, by človek bezhlavú mäsiarsku brutalitu na albume hľadal len ťažko. Napriek tomu dovolili miestami popustiť uzdu aj dravším kompozíciám a skočnejšej rytmike, ktoré hudbu od jej rituálneho vyznenia odľahčujú v niečo prízemnejšie a uveriteľnejšie.
Netreba zabúdať, že „Ah Dzam Poop Ek“ je v neposlednom rade true norwegian black metal, ktorý padol doprostred mexického pralesa. Do nahrávky sú citlivo vkladané rôzne intrá či intermezzá autentických zvukov prírody, domorodých dychov alebo kmeňových bubnov a iných perkusií. Tieto elementy síce len nesmelo dokresľujú atmosféru albumu a dodávajú mu trochu tej šmrncovnej exotiky, zároveň sa však tvária akoby v tom ľadovom mori riffov plávali od nepamäti. Svojou hrejivou podstatou teda neroztápajú jeho mrazivú auru.
Toto trio síce bezpochyby prebralo black metalový „trend“. Ale tvrdiť, že na to akurát natlačili vlastné logo a na obal nakreslili trochu atypický motív s mesiacom a pyramídou, je neprípustne zjednodušený pohľad na vec. XIBALBA totiž zachovali obdivuhodnú diverziu tým, že do hudby inkorporovali svojich vlastných „démonov“. V skladbách tak môže slobodne kolovať ich vlastná krv a hrdo sa lesknúť vlastný pot. Čo sa týka nejakého citového vzťahu recenzenta k doske, tak môžem povedať, že mi od prvého kontaktu s ňou zostali vypálené písmená jej názvu priamo na šedej kôre mozgovej. Snáď nie je treba už ani nič dodávať. Toto album je skutočný Relic. S jedinou námietkou, a to, že je nepoznané. Dovolím si tu parafrázovať slogan jedného slovenského piva, "Ah Dzam Poop Ek" je to najlepšie, čo doma nemáme.
