Nastal čas kedy nepríčetní opäť blúdia po priľahlých lesoch, aby nahí vyjúc na mesiac uspokojili v mrazivom vetre svoje vnútorné agónie. Odbila hodina ktorou sa otvára papuľa šialenstva, aby so svojej hĺbky vyvrhla ďalší schizofrenický zlepenec z hlavy záhadného muža s kosou, Woe J. Reapera. Svojím neuchopiteľným konceptom plným slovných hádaniek a neidentifikovateľných pojmov ako Furzement a Zaredoo na jednej strane, a anti-ortodoxnou hudobnou produkciou na strane druhej, stelesňujú FURZE akúsi black metalovú absurditu. Tá pre niekoho môže znamenať novátorské ťahy smerom k odpútaniu celkového ponímania žánru od klišovitej stojatosti, pre iného prinajlepšom jeho odpadové vody. Ja budem namietať potrebu opakovaného počúvania ich muziky, vy budete jediný pokus považovať za premárnený čas, pretože tá údajne stratila hlavu a pätu. Alebo naopak. Jedno je isté, FURZE je odlišnejšie než je v prírode bežné. Tu predstavovaná novinka vychádza po troch rokoch od posledného albumu u ktorého s potešením uvediem celý názov: „UTD: Beneath the Odd-Edge Sounds of the Twilight Contract of the Black Fascist / The Wealth of the Penetration in the Abstract Paradigms of Satan“. Teda vznikla tam relatívne dlhá odmlka, ktorá vytvorila z mojich formujúcich sa očakávaní od nového materiálu hmlisté vákuum. Istú dobu pred oficiálnym vydaním navyše začali kolovať Reaperove prehlásenia o tom, že „Reaper Subconscious Guide“ bude tak trochu pocta Black Sabbath, ale to som si asi nedokázal predstaviť až dokým sa mi nahrávka nedostala do ruky. Už úvodný, 70tymi rokmi napustený riff z „Earlier than the Third Might of the Cosmos“, ma posadil na zadnicu a zavrel ústa. Cítil som ako celý psychadelický opar FURZE postúpil o krok bližšie k poslucháčovi a z tmavej diery sa dostal trochu na svetlo. Ani náznakom tu však nemám na mysli nejaké podbiehanie vkusu diváckej komunity.
Zachovávajúc jej nenapodobiteľnú „divnosť“ a zvrátenosť, pretavil Reaper svoju hudbu do lineárnejšej formy s maximálne minimalistickým pojatím jej inštrumentálnej zložky. Práve to umožňuje skladbám akosi voľne dýchať a elasticky sa rozpínať na ten inak obrovský priestor, ktorý zostal zámerne nevyplnený tradičným black metalovým dojmom chaosu. Unavenejšie a pokojné tempo len umocňuje transcendentálny zážitok vyvolaný miesením tradičných rockových postupov a veľmi špecifickej gitarovej hry Mr. Reapera, respektíve prazvlášnej melodiky celého FURZE. Nedá sa povedať, že by na celom päť skladbovom albume nenachádzali aj rýchle party, väčšina z nich v duchu takých nespievaných Motörhead, no jeho obsahovo najbohatšie jadro leží skutočne niekde inde. O avantgardnom charaktere prezentovanej muziky svedčí napríklad aj fakt, že sa do nej podarilo nenásilne zamiešať aj tak infantilný nástoj ako je xylofón. Pripočítajúc ešte širokú škálu uletených vokálnych polôh (tipovali by ste podobnosť s Devil Doll?) a dostávame sa naozaj do inej dimenzie black metalu.
Čo je však najúžasnejší aspekt celého tohto výplodu, je jeho zvuková fasáda. V súvislosti s „Reaper Subconscious Guide“ sa hovorilo o analógovom spôsobe nahrávania a treba uznať, že tento tradičný prístup zožal svoje plody. Zvuk si odniesol tie najlepšie príznaky produkcie 70tych rokov, plus vtedy chýbajúci autentický a skutočný výraz celej bicej sady. Nahrávka tak v tomto retro háve vyzerá stále veľmi živorodo a sprostredkováva poslucháčovi užší kontakt s každou jednou inštrumentálnou stopou. Tento album by som si kvôli takto pôžitkárskemu zvuku dookola púšťal asi aj keby to po obsahovej stránke stálo za hubičku, pretože ten pocit bezprostrednej blízkosti celého diania stojí za to. Je pravdou, že agresívnejší materiál by takéto nazvučenie mohlo mierne otupiť, v našom prípade však jeho rozjímavú, ba až terapeutickú náladu, opracováva do kryštalickej podoby. Luxus ktorý vás pohltí!
FURZE nového desaťročia sú o niečo stráviteľnejší než bývalo zvykom, no zároveň kapela nestratila nič zo svojej zvrátenej estetiky a mystiky. „Reaper Subconscious Guide“ je obdivuhodný krok, ktorým Reaper obrúsil nečistoty na povrchu „furzoidnej“ muziky a dopracoval sa k akejsi vnútornej esencii svojej vlastnej tvorivosti. Strašne špecifické album, zaujímavé od začiatku do konca, z ktorého napriek jednoduchosti sála veľký muzikantský a skladateľský um. Ja ho aspoň zo zvedavosti odporúčam vyskúšať aj tým, ktorí predchádzajúcu tvorbu bez pardonu zatracovali alebo ignorovali.
