VITER je prakticky nováčikom na hudobnej scéne. Pseudonym, za ktorým sa ukrýva jeden skúsený veterán Viterzgir a partička mne neznámych muzikantov. Viterzgira určite poznáte z jeho účinkovania v zoskupení Kroda, odkiaľ odišiel a svoj vysoký kreatívny potenciál sa rozhodol radšej investovať do vlastného projektu. Podľa mňa krok veľmi správny. Kroda od vydania „Fimbulvinter” (svojou hudbou) o sebe nijak výraznejšie nedáva vedieť a Viterzgir bude mať aspoň možnosť sa nejak viac realizovať a jeho cit pre folkové prvky v hudbe dostane väčší priestor. VITER vyzerá vcelku sľubne, poďme sa pozrieť, čo ponúka jeho štvorskladbový debut. Keď vyjde pre mňa dobrý folk metalový album, ktorý je niečím výnimočný, či už prepracovanosťou, hustou atmosférou, alebo chytľavosťou a neprevára stále tú istú vodu, mám viac-menej taký malý sviatok. Už teraz prehlásim, že podobný menší sviatok nastal aj v prípade debutu VITER. Zámerne by som zdôraznil slovo menší, po prvé preto, lebo zasa nejak moc sa z tohto albumu zblázniť nejdem, na druhej strane som (subjektívne) rád, že aj v tomto žánri to ešte žije. No a po druhé, v tomto prípade sa jedná len o mini CD (čas je len nejakých 20 minút) a ide len o nejaký predkrm k plnohodnotnému albumu. Propagáciu albumu navyše veľmi vkusne podčiarkuje aj podarený videoklip k titulnej piesni „Dzherelo,” ktorý máte možnosť vzhliadnuť pod textom.
Album ma na prvý posluch úplne strhol a bol veľmi chytľavý. Pomaličky sa rozbieha a jazdu štartuje atmosférickým trackom „Dzherelo” s veľmi ukľudňujúcim začiatkom. Už hneď od začiatku je jasné, že album bude presýtený folkovými elementami a tradičnými nástrojmi, didgerida, perkusií, píšťaliek a pod. Dlho nepočuť žiadne gitary, naozaj zaujímavé. Avšak dočkáme sa a vyplazí sa na nás nejaká tá ťahavá dvojšlapka doplnená gitarami, ale veľmi to s tým ukrajinskí susedia nepreháňajú. O žiadnom besnení nemožno byť ani reči, čo všeobecne platí pre celý album. Prvý raz zaznieva aj vokál a našťastie sa nejedná o žiadny vreskot, alebo škrekot, ktorý by tu absolútne nebol na mieste. Hlasový prejav Veterzgira je naozaj veľmi silný. Rozsah jeho hlasu nie je nijak zázračný, avšak veľa si na albume nenakladá, čiže s prehľadom uspieva, čo si navarí. Škoda, že k vrcholu albumu príde tak zavčasu a to pri piesni „Krov Tikae.” Celkovo mi prvá polovička albumu príde lepšia, ako ten zvyšok. Čím? Asi celkovou prepracovanosťou a výsledným dojmom. Navyše jedna z dvoch záverečných piesní je len intermezzo a pôsobí na mňa, ako výplň. Nakoniec v záverečnej „Vidrizh” mi veľmi vadí zvuk (myslím, že) drevených trumpiet. Avšak berte to len ako nejakú moju osobnú averziu voči tomuto nástroju. Verím, že väčšine z vás to tam fajn zapadne.
Celkovo debut hodnotím veľmi kladne. Samozrejme s tým, že tento album bol len predkrmom pred plnohodnotnou, dlhohrajúcou doskou. Teším sa na ňu.
