Ak pominieme jednoduchú zameniteľnosť názvu kapely so zástupom iných spolkov, tak o HORDAGAARD som donedávna nemal ani potuchy. Vďačný dobe a internetovému pripojeniu, som sa v záujme vlastnej osvety prehrabával (často krát pochybnými) informačnými kanálmi, aby som o projekte vylovil aspoň kusé fakty a necítil sa tak úplne ako tabula rasa. Nezáživné „bio“ som tu chcel pôvodne úplne nechať stranou, ale stojí za to minimálne spomenúť masívny počet demonahrávok, čo na mňa pod hlavičkou HORDAGAARD vyvalil web metal-archives. Zo zaujímavosti som si ich spočítal, a od roku 1999 je ich prosím pekne 35 kusov, pričom dĺžka variuje od šiestich až do tridsiatich minút. A to do celkového počtu nerátam splitká, best of a 4 full-length albumy. Nieže by neexistovali ešte plodnejšie úderky, no podobná aktivita ma neprestane udivovať a z môjho pohľadu sa jedná o také sympatické šialenstvo. Snáď by ma len zaujímalo, či všetky tie nahrávky aj materiálne existujú, o obsahu ani nehovoriac... Očakávania sú zradná vec a som rád, že „Visions From The Other Side“ som vďaka svojej vlastnej neznalosti schopný brať bez predsudkov. To potom môže len prekvapiť. V nadväznosti na opakované počúvanie albumu som presvedčený o tom, že tých, ktorí sa s ním dostanú do kontaktu, rozdelí na dva prúdy. Pravdepodobne pritom preváži zívajúci tábor nespokojencov a album tak zostane naďalej zakopaný v hlbokom undergrounde odkiaľ prišiel. Mne sa však na ich neukáznenom, „lo-fi“ výraze javí čosi magického a „Visions From The Other Side“ je za rok 2010 mojím osobným synonymom totálne nekorigovanej tvorivej energie. Tak ako keď sochár nafláka hlinu na jednu kopu a postrieka to primitívnym black metalom, tiež väčšina zainteresovanej verejnosti mávne bez povšimnutia rukou. Nájde sa však aj hŕstka záujemcov o takto surovú formu prejavu. A koniec koncov bavíme sa o žánri, v ktorom by špina a hudobný nihilizmus nemali byť výrazom „protiprúdovosti“, ale naopak jeho esenciálnymi prvkami.
Špatný zvuk, produkčná nevyváženosť (skladby určite neboli nahrávané súčasne), občasná chybička a nepresnosť, nijak ohromujúca skladateľská úroveň... to všetko sú neduhy s ktorými sa doska potýka, a ktoré za normálnych okolností potápajú kvalitu a zaujímavosť akejkoľvek nahrávky. Celkové vyznenie „Visions From The Other Side“ je však silnejšie. Úplná super-temnota, ktorá snáď ani nepatrí do 21. storočia, a miesto toho nostalgicky privoláva chuť starého black metalu, respektíve jeho „ezoterickej“ (contra blasfemickej, agresívnej) odnože. Neviem si vybaviť konkrétneho interpreta vhodného pre prirovnávanie, a vôbec už nie niečo zo súčasnej scény. Útržkovito by to bol asi ISENGARD a BURZUM, ULVER/„Nattens Madrigal“ a Nokturnal Mortum/„Goat Horns“.
Z nahrávky je skrz rôzne indície cítiť navyše určitý nadhľad, miestami až recesia, hlavného protagonistu Fauka. Kontrastne ku konzervatívnej a odhodlanej tvorbe tak vidieť, že to čo robí, neberie smrteľne vážne. Aj to mierne mení uhol pohľadu na HORDAGAARD ako taký a tento postoj kvitujem. I keď outro poslednej skladby „Knust“ v podobe akéhosi rúhačského love songu o Ježíšovi, sa môjmu zmyslu pre humor už trochu vymyká. Nehovoriac o tom, že do kontextu albumu sa maximálne nehodí.
„Visions From The Other Side“ je príznačný svojou nepochybnou zaostalosťou, avšak práve z toho pramení jeho zvrhlá krása. Lebo ak nie, tak je to len obyčajná hovadina. Viac než obvykle tu asi záleží na konkrétnom vkuse poslucháča a jeho pochopení pre podobné excesy. A vôbec sa nedivím, ak niekto to pochopenie nenájde.
P.S. Číselné hodnotenie stráca význam.
