Americkí vytrvalci, pohybujúci sa dlhé roky bokom hlavného metalového diania, sa nedávno dočkali lukratívnej zmluvy s vydavateľstvom Nuclear Blast. Kapela však za týmto cieľom musela podstúpiť cestu, naplnenú okrem radostí aj mnohými bolestnými stratami či kompromismi voči spomínanému labelu. Zakladateľ a duša WHW, dnes predovšetkým gitarista Tom Phillips, nás zasvätil do viacerých tajomstiev, spojených nielen s prípravou nového počinu „Fear Of Infinity“, ale i osobnými skúsenosťami, ktoré mali na výslednú podobu albumu patričný vplyv. Fanúšikovia z našich krajín sa môžu tešiť na vystúpenie skupiny v rámci Metalfest Open Air, ktoré sa koná 5. júna v Plzni.
1. Čo spôsobilo vaše dlhoročné ticho v rokoch 2003 – 2009?
Za najväčší problém nepovažujem ani tak nahrávanie albumu „Vast Oceans Lachrymose“, ktoré započalo už v roku 2005, ale našu nespokojnosť s nástrojovým vybavením. Dokonca to zašlo tak ďaleko, že som si dal vyrobiť špeciálne príslušenstvo pre tento typ hudby! Kým sme si všetko zadovážili, v roku 2007 nám nezostali peniaze na štúdio. V tom čase sa položili aj obidve vydavateľské firmy, Rage of Achilles a Black Lotus Records, takže sme museli zháňať novú podporu. Ostatní členovia navyše hrali aj v iných projektoch, napr. BRAVE či TWISTED TOWER DIRE, starali sa o rodiny, sťahovali do iných miest, atď. V roku 2008 som sa hudbe veľmi vzdialil, pretože sme nemali peniaze na dokončenie albumu. Namiesto muziky som si v Európe našiel priateľku, o ktorej som si myslel, že je konečne hodná všetkej mojej pozornosti. Kvôli nej som chcel uložiť kapelu dočasne k ľadu. Cítil som, že počas hrania vo WHW som oželel a stratil príliš veľa priateľstiev a vzťahov, no tomuto som chcel dať najväčšiu šancu. Nanešťastie, po šiestich mesiacoch sa láska zmenila na utrpenie, ktoré sa v januári 2009 skončilo takmer tragicky. Stál som len niekoľko centimetrov nad ľadovo studenou hladinou rieky Nissan vo Švédsku, rozhodnutý skoncovať so životom. Bol som úplne zničený a uvedomoval si, že som zo seba vydal všetko, aby som sa nakoniec sklamal. Znovu som sa cítil ukrutne podvedený. Zapôsobilo to na mňa do tej miery, že som si vlastne ani nebol istý, či sa budem cez utrpenie a depresívne stavy vôbec schopný preniesť. Niekoľko mesiacov som do nemoty pil a všetko nasvedčovalo tomu, že sa z toho nedostanem. Až po čase mi došlo, že jediné, čo ma v minulosti bolo schopné ochrániť pred pekelnými mukami, bola moja kapela. Pozbieral som sa a uviedol ju do činnosti. Po veľmi sľubných skúškach s novým spevákom Hankom „Rainom“ Irvingom sa oheň vo mne znovu rozhorel...
2. Dá sa povedať, že presným opakom tohto hrozného obdobia sú posledné tri roky, mám pravdu?
Naša aktivita v posledných rokoch je výsledkom môjho zápalu a hudobného entuziazmu, aké som ešte nezažil. Potreboval som sa očistiť od všetkých spomínaných hrôz a neúspechov. Tento ozdravný proces sa začal nahrávaním albumu z roku 2009 a vyvrcholil našim novým počinom „Fear Of Infinity“. Nesmiem však zabudnúť na prítomnosť a pomoc členov kapely. Vychádzame spolu veľmi dobre, navyše jadro skupiny, fungujúce od roku 1998, je pre mňa skoro ako rodina. Výbornej nálade v kapele samozrejme napomáha aj náš vokalista Rain.
3. Akým spôsobom vám Rain pomohol a čím vás inšpiruje jeho charizma?
Rainov príchod znamenal hlavne návrat do konfigurácie a chodu kapely z konca 80. rokov, kedy sme fungovali s jednoznačne určeným spevákom. Pre mňa ako človeka, ktorý musel predtým spievať sám, sa tým vytvoril väčší priestor pre gitarovú hru. Osobitný vokalista nám umožnil bez problémov zahrať naživo napr. „The Furthest Shore“, čo by bolo vzhľadom na zladenie mojej hry a spevu nemožné. Rain má univerzálny, prvotriedny vokál. Je vynikajúci po technickej stránke, nejde len o akéhosi „kultového“ frontmana, ktorého renomé by predčilo jeho kvality. Cítime sa ním byť inšpirovaní, priniesol nám novú chuť do hrania a tvorby. Aj keď naša spolupráca zrejme nebude trvať večne, snažíme sa ju rozvíjať tým najlepším možným spôsobom.
4. Prednedávnom ste podpísali zmluvu s firmou Nuclear Blast. Môžeš nám prezradiť, ako k dohode medzi vami došlo?
Hneď na druhý deň po vystúpení na Hammer of Doom Festivale 3 (február 2010) ma kontaktoval Andy z NB. Dlhé mesiace sme sa rozprávali o všeličom, rozoberali hudobný priemysel pred tým, než sa z neho stal „biznis“, lamentovali nad situáciou v kapele CIRITH UNGOL, atď. To je však veľmi dôležitý rys našej kapely, ktorá stále zostávala akýmsi uzavretým kruhom, skoro až rodinnou záležitosťou a na rovinu, nikdy sme sa nepriatelili s bastardmi. Neskôr Andy spolu s Jaapom, kolegom z firmy, informovali šéfa NB o našich kvalitách. Bolo to však v čase, keď label propagoval veľké pojmy ako SEPULTURA, DORO, DESTRUCTION, FILTER, a pod., takže sme zostali bokom. Vtedy sme si povedali, že zostávame pri spôsobe, akým kapela žila celých 21 rokov. Nakoniec však chlapci u šéfa zabojovali a podarilo sa nám s labelom podpísať kontrakt.
5. Prvým albumom pre firmu NB je vaša novinka „Fear Of Infinity“. Vedel by si ju v krátkosti predstaviť?
Dá sa povedať, že „Fear of Infinity“ v našej diskografii zatiaľ nemá obdobu. Rozsahom obsiahnutých emócií je to ďalší krok vpred, no hudobne sme sa posunuli a zároveň vrátili späť. Pre vysvetlenie, v zásade sa nič oproti komplexnosti či hudobnému jadru predchodcu nezmenilo, pretože materiál sme pôvodne zamýšľali umiestniť práve na ňom, no v podstate však ide o nový, neprebádaný ostrov, existujúci sám pre seba. Novinka môže byť tiež považovaná za náš najrazantnejší a najpriamočiarejší materiál (o čom bohužiaľ svedčí i krátka stopáž väčšiny skladieb – pozn. autora).
6. Pridávanie rýchlejších pasáží a tvrdších riffov vám fanúšikovia vyčítali už na „Vast Oceans Lachrymose“. Na druhej strane, tieto elementy boli vo vašej tvorbe vždy prítomné. Ako to vidíš ty?
Som rád, že si túto variabilitu postrehol. Nikdy sme neprisahali vernosť jedinému štýlu. Nemáme byť problém súčasne označení za doom, prog či power metalovú kapelu, pretože my sa vlastne nehodíme do žiadnej škatuľky. Faktom je, že na každom albume sa nachádza odlišný pomer rovnakých prvkov, filtrovaných podľa udalostí, ktoré nas ovplyvňujú. Čímkoľvek sa albumy stávajú, vždy sú výsledkom našich momentálnych pocitov a názorov. Súhlasím, že „Vast Oceans Lachrymose“ je doteraz našim najprogresívnejším albumom, no na druhej strane sa od starších platní až tak nelíši. Iste, každá z nich má inú atmosféru, produkciu, atď. Iróniou tiež je, že sa nezaujímame o power metal v súčasnom ponímaní tohto žánru, naše vplyvy vychádzajú z jeho starej školy (prvý OVERKILL, ATTACKER, LIEGE LORD), Prog Metalu 80. rokov (FATES WARNING, CRIMSON GLORY, QUEENSRYCHE), Doomovej klasiky (CANDLEMASS, WITCHFINDER GENERAL, TROUBLE) a množstva kapiel 70. rokov, od známych až po obskúrne. Rýchlejšie pasáže v našich skladbách nie sú inšpirované hudbou RHAPSODY, ale spolkami typu SLAYER, HOLY TERROR alebo ARTILLERY.
7. Ako by si vedel zdôvodniť neodmysliteľné orchestrálne aranžmány a vplyvy vážnej hudby vo vašej minulej a súčasnej tvorbe?
Skutočným dôvodom je to, že WHW hrá hudbu spôsobom klasicky orchestrálnym, no s využitím nástrojov obyčajnej metalovej kapely. Študoval som kedysi kompozíciu na univerzite, mám rád všetko od renesancie (Josquin, Palestrina, atď.) až po 20. storočie (Gorecki, Kilar, a pod.). V mojej krvi však najviac kolujú rockové kapely zo 70. rokov a metalová klasika typu IRON MAIDEN a CANDLEMASS. Ostatní členovia skupiny prinášajú ďalšie, dokonca extrémne rozdielne vplyvy, takže výsledok musí byť takým kompromisom. Naša hudba však stále zostáva melodická, ťažká a intenzívna.
8. Vráťme sa k novému albumu. Aj keď je známe, že si v kapele hlavným skladateľom, predsa len, prispeli nápadmi aj ďalší členovia?
Mali sme vopred načrtnuté myšlienky, ktorých sme sa museli držať, pretože sme mali veľmi málo času na nahrávanie. Nemohli sme každý jeden nápad obracať a dlho uvažovať nad jeho kvalitou. Chceli sme, aby album vyšiel načas. Nakoniec sme ho aj tak odovzdali labelu s meškaním. Čo sa týka tvojej otázky, každý z nás je svojim spôsobom skladateľom, aj keď je pravdou, že väčšinu materiálu skladám ja. Existujú samozrejme výnimky, napr. „Saturn and Sacrifice“ je spoločnou prácou mňa a Scotta, „Obsessions Now Effigies“ sa zrodila zo štúdiového jamu v Aténach v roku 2004 s členmi BATTLEROAR, takže určite sú to aspoň malé kroky smerom vpred v spolupráci a komponovaní. A to si ešte myslím, že sme zatiaľ neobjavili svoj úplný potenciál.
9. Akým spôsobom si tvoril texty, je v nich pre poslucháča ukryté nejaké posolstvo alebo ste sa pustili do tvorby koncepčného albumu?
Neplánovali sme vytvoriť koncepčný album, no naša novinka má k nemu veľmi blízko. Je o človeku, cirkulujúcom stupňami osobných strát a bolestí, ktorého vidíš skrz spektrum hudby. Textovo, ako vždy, sme sa spoliehali na osvedčený model konverzácie medzi dvoma osobami, ich výmenu názorov. No zároveň sme dialógmi demonštrovali aj to, že v spoločnosti, dave, vyniká najmä osamelý jedinec a jeho pocity. Ide o veľmi osobnú záležitosť, idúcu do hĺbky, no je to jediná cesta, akú poznáme. Všetko čo sme považovali za potrebné povedať, je sprostredkované tak reálne, ako to len šlo.
10. O čom teda tie texty vlastne sú, o utrpení? Akým spôsobom s nimi korešponduje obal?
Texty na albume sa odvíjajú od songu „To Grieve Forever“. Podľa jeho obsahu existuje strach z toho, že smútok, osamelosť nikdy neprestanú a neskončia. V jednotlivých skladbách podávame svoju víziu, akými stupňami bolestí a osobných strát môže človek prechádzať. Zo slov „Voice In The Wind“ vyplýva, že aj večnosť je naplnená týmito negatívnymi emóciami. Ako som spomínal v predošlej odpovedi, všetky tieto pocity donekonečna cirkulujú v kruhu, spolu s človekom. Čo sa týka obalu, jeho tvorcom je Gustavo, ktorý nevedomky vybral veľmi vhodný námet. Viem k nemu povedať iba toľko, čo mi povedal on. Znázorňuje „vzťah“ a je na každom fanúšikovi, ako si ho vysvetlí. Je to ťažké, aj keď ja som si svoju interpretáciu už našiel. V každom prípade, táto hudba je väčšia než sme my.
11. Keď už spomínaš hudbu, ako si s ňou spokojný? Čo by si nám povedal napr. k produkcii platne?
Stále si nemôžem povedať, že hudba, zachytená na platni, predstavuje všetko, čo som kedy pomocou nej chcel vyjadriť. Je takou, akou ju robíme, pomocou nej sprostredkúvame poslucháčom realitu. Keby sme však mali viac týždňov alebo mesiacov, výsledok by bol určite lepší (potvrdzujem – pozn. autora). Aj keď je album krokom vpred po produkčnej stránke, ešte stále je toho veľa, čo máme zlepšovať. To je aj zrejme najväčšou slabinou celého albumu, no zároveň sa presne hodí k tej hudobnej forme, ktorá na albume figuruje. Takže sa nemôžem sťažovať, album je vlastne taký, aký má byť, so všetkými chybami i nedostatkami.
12. Ktoré skladby z novinky plánujete hrať naživo na pripravovanom turné?
To je ťažká otázka, pretože v niektorých krajinách hráme po prvýkrát a musíme sa viac ponoriť do nášho staršieho katalógu. Veľmi silnými kandidátmi z nového albumu sú “Saturn And Sacrifice”, „Finality”, “Obsessions Now Effigies” a “To Grieve Forever”. Na druhej strane, najradšej by sme odohrali kompletne celý album.
13. Medzi krajiny, v ktorých budete hrať prvýkrát, patria aj Maďarsko, Slovinsko a Česká republika. Tešíte sa na tunajších fanúšikov?
Osobne nemám vedomosti ani dôkazy o tom, že niekto z týchto častí sveta nám fandí , no sme skutočne pripravení a tešíme sa. Určite to bude pre nás niečim novým a prekvapujúcim, dúfame že urobíme radosť mnohým ľuďom, ktorí nás chcú vidieť. Neexistuje nič dôležitejšie než kontakt s tými, ktorým na nás záleží.
14. Chcel by si niečo odkázať svojim dlhoročným i novším priaznivcom?
Ďakujeme všetkým za pomoc počas rokov našej existencie, nikdy by sme neboli tam, kde sme teraz. Dúfam, že našu novú platňu prijmete aj napriek tomu, že ide o trochu odlišnejší materiál, no robili sme ho ako vždy srdcom. K dispozícii bude 22. apríla a pre istotu si pripravte vreckovky, je to silná záležitosť. S niektorými z vás sa dúfam stretneme na koncertoch.
