Na Arkham Productions je vidieť snaha pritiahnuť do ČR jednak zaujímavé a jednak neopozerané kapely. Ani večer 28.6. v pražskom Matrixe nebol s pestrou zmeskou kapiel na čele s Wormfood výnimkou. Tento chvályhodný prístup usporiadateľa však tvrdo narazil na absolútny divácky nezáujem, pretože na ten koncert prišlo toľko ľudí, že keby sa jednalo o kino, tak sa jednoducho nepremieta. Hold stala sa vec, ktorá nepoteší ani organizátorov ani muzikantov hrajúcich tak akurát pre zvukára a tých pár zúčastnených. Nehovoriac o tom ako trpí celková atmosféra takto vyprázdneného koncertu. Tu by som však chcel podtrhnúť fakt, že obe vystupujúce kapely sa ukázali ako skutoční profesionáli, keďže podali stopercentný a odovzdaný výkon aj za takýchto okolností. Show v zaplnenej skákajúcej hale sa robí ľahko... Za to im odo mňa osobne patrí veľká poklona a asi aj poďakovanie, pretože ono sa vo výsledku naozaj bolo na čo pozerať.

Začiatok sa časovo natiahol a ani neviem kedy presne potom ROSSOMAHAAR začali. Trojčlenné ruské komando, ktoré je vďaka personálnemu obsadeniu často spájané s Arkonou, prišlo do Prahy predviesť svoje najnovšie album „Reign of Terror“. Ako hosť tu dokonca mala vystúpiť, a na dve skladby aj vystúpila, Masha zo spomínanej Arkony. A to je mimochodom vec, ktorá ma trochu udivuje, že kapela, ktorá sa v týchto končinách teší vysokej popularite a návštenosti, sa ukáže pomaly len pod iným názvom a odrazu nikde nikoho. Po hudobnej stránke som očakával silne pagan-folkovú záležitosť s množstvom nasamplovaných píštal a iných nutností. A to teda ROSSOMAHAAR neukázali ani náhodou! Namiesto toho naservírovali technicky zdatnú black/death/thrash smršť s naozaj minimálnym množstvom primiešaných epických a pagan prvkov. Zaujali ma častým obmieňaním tempa a striedaním taktu, zaujímavými gitarovými nápadmi, pričom celú partu hnal vopred skvelý bicman. Celkovo bola ich inštrumentálna úroveň vynikajúca. Svedčil im navyše, na miestne pomery priam exkluzívny zvuk. Síce stále trochu nahlas, nepochybne zásluha prítomného zvukmajstra Arkony. Celému tomu chýbal naozaj už len poriadny kotol pod pódiom. Možno ešte druhá gitara, ale bez tej si chlapi vystačili tak či tak. S Mashou na pódiu došlo aj na nejakú Arkonu. Ona sama bola skvelá, no mne prišlo, že skladby ROSSOMAHAAR sú kvalitatívne o priečku vyššie a automaticky sa tak po hudobnej stránke jednalo o slabší článok vystúpenia. Treba povedať, že kapela odohrala plnohodnotný set. Teda rovnako ako WORMFOOD, ho napriek ľudoprázdnu ani náznakom nechceli skracovať. A asi sa budem opakovať, ale príde mi to naozaj sympatické keď kapela namiesto otrávených gest podá vyčerpávajúci a spotený výkon kvôli pár ľuďom. O to viac si týchto muzikantov teraz vážim. Okrem toho sa odprezentovali ako hudobne veľmi schopné teleso, kde minimálne najnovší album stoji za vyskúšanie a vrelo ho týmto doporučujem- svižné, agresívne a hlavne nemonotónne.


Keďže MONARQUE sa zdržali na ceste a stále nedorazili, prehodil sa program a nasledovali pôvodne poslední WORMFOOD. S týmito francúzmi som sa snažil zoznámiť prostredníctvom vychvaľovaného albumu „Posthume“, avšak nevedel som mu prísť poriadne na chuť. To sa však v ten večer asi definitívne zlomilo. Ich muzika bola naživo tvrdšia a hlučnejšia. Kľudné pasáže zas ešte jemnejšie a precítenejšie. Silné charizma kapely. Obzvlášť nezastúpiteľná osobnosť frontmana Emmanuela Levyho, ktorý na pódiu podával vyslovene dramatický výkon, bolo podčiarknuté stopercentným hracím nasadením. Prenikavá francúzština a imidž dodávali vystúpeniu ten správny kabaretný nádych. Z melodického doom metalového jadra ich muziky pramenili na povrch emócie, avantgardné a progresívne prvky. Disharmónie zas strhávali poslucháča do akéhosi absinthového delíria. Výsledkom bolo intenzívne a spontánne predstavenie plávajúce medzi pomalým šansónom dýchajúcim gotickou romatnikou a strhujúcim metalovým hrmotom. Zvuk pritom nebol najdokonalejší, čo sa obzvlášť prejavovalo v tvrdých partoch. Jedna gitara, bola napriek slušivému industriálnemu vyzneniu príliš nahlas, druhá naopak príliš potichu, rovanko spolu v reproduktoroch zápasili hlasný kopák s nevýrazným rytmičákom. Miestami sa tak v inštrumentoch strácal inak dominantný spev. Boli to proste o niečo surovejší WORMFOOD ako z nahrávky, avšak bez toho aby stratili ten dekadentný šarm Francúzom tak príznačný. Mne sa ich koncert nanajvýš páčil. Škoda, že potlesk z publika znel tak strašne slabo. Emmanuel po skončení vyše hodinového setu zaďakoval nám-dívákom a mimo iné nám-Mortemu za podporu a kapela sa pobrala z pódia...

Monarque v čase môjho odchodu nedorazili, bolo však maximálne nepravdepodobné aby ešte v ten večer hrali. Mám zmiešané pocity. Zhliadol som výborné výkony a za poslednú dobu jedny z najlepších vystúpení, no podujatie kde bolo nejakých 7 ľudí, sa ťažko nazýva „skvelým“. Celkovo sa to veľmi ťažko hodnotí. A to si ani nechcem predstaviť k čomu by sa tí muzikanti vybičovali, keby mali pred sebou skutočné publikum. Preto mnoho krát ďakujem usporiadateľom, čím asi tento report aj ukončím.